Svätý Alfonz de Liguori (1696 – 1787)
Alfonz Mária de Liguori sa narodil v roku 1696 v Marianelle pri Neapole. Podľa otcovej vôle sa venoval právu a ako 17-ročný sa stal advokátom. Keď však pri istom súdnom spore malým omylom prehral celý proces, uvedomil si, aký nestály je tento život a vzdal sa advokátstva. Tri dni sa postil a modlil. Vnímal, že Boh ho volá do duchovného stavu, a tak sa stal kňazom. Venoval sa najchudobnejším a najopustenejším ľudom. Jeho kazateľský dar a príklad nadchol niekoľko kňazov, ktorí s ním cestovali po Neapole a konali misie. S nimi založil r. 1732 kongregáciu redemptoristov. Cieľom kongregácie bolo združiť kňazov, aby žili spoločne a snažili sa nasledovať čnosti a príklad nášho Vykupiteľa, najmä hlásať Božie slovo chudobným, a to misiami a duchovnými cvičeniami. Alfonz hlásal večné pravdy na obrátenie hriešnikov, ale dôležitejšia mu bola spovednica, lebo jasne poznal, že hovorené slovo rýchlo vyprchá. Až keď sa celá obec dobrou spoveďou zmierila s Bohom, dal sa na ďalšiu cestu. Napísal i niekoľko katolíckych diel, najmä kvôli ľuďom, ktorí sa na misiách obrátili k Bohu, aby zostali upevnení vo viere a zbožnosti. Sú to napr. „Cesta lásky“, „Vo svetle večnosti“ alebo „Vznešenosti Panny Márie.“ Na priamy príkaz pápežov sa stal biskupom v Santa Agata dei Goti, ponechal si však vedenie kongregácie a zostal i ako biskup chudobným rehoľníkom. Aj keď bol trápený chorobou, aj tak nezaháľal. Keď už nemohol kázať a spovedať, písal svoje povzbudivé spisy. Zomrel v roku 1787 v Pagani.
Veľmi poučné a povzbudivé sú skúsenosti svätého Alfonza v duchovnom boji proti hriechu, svetskému duchu a diablovi. Diabol pokúša najmä tie duše, ktoré sa chcú chrániť hriechu a sú v stave milosti Božej. Sv. Alfonz bol už starec, vycvičený v čnostiach, horlivý apoštol pre Slávu Božiu, no i napriek tomu i on musel prejsť mnohými duševnými pokušeniami a trápeniami. Satana najviac dráždila svätcova hlboká pokora. Preto sa raz zjavil v podobe misionára a hovoril: „Učenci chvália vaše spisy bez ustania a s úžasom hľadia na podivuhodné účinky, ktoré z nich pôsobia po celom svete.“ Svätec odpovedal: „Učinil som, čo som mohol, a ak je niečo dobrého v mojich knihách, pochádza to od Boha.“ „Iste,“ odpovedal pokušiteľ, „ale tiež je pravda, že sú to vaše diela; že vy ste pôvodcom nesmierneho dobra.“ Alfonz sa pokoril pri tých slovách a prežehnal sa krížom. V tom diabol rozzúrený odišiel. Potom prišli útoky v oblasti telesnej žiadostivosti. Alfonz hovoril: „Som už 78- ročný starec a ešte horí vo mne oheň mladosti.“ A preto volal: „Ježišu, radšej nech zomriem, než by som teba urazil! Panna Mária, ak mi neprídeš na pomoc, stanem sa horším ako bol Judáš.“ Inokedy sa mu diabol zjavil v podobe jedného člena kongregácie, ktorému Alfonz dôveroval. Preto sa mu zveril o svojich pokušeniach v oblasti svätej čistoty a domnelý rehoľník odpovedal: „Ale prečo sa tak vzpierate proti týmto prirodzeným pudom, keď k tomu nie ste vôbec viazaný? Ja tiež mávam podobné pokušenia a bez obáv im povoľujem.“ Alfonz vtedy hlasno zvolal: „Ježišu a Mária, príďte mi na pomoc!“ – Diabol zmizol. Zosnoval však nový útok a chcel priviesť svätca k zúfalstvu. Alfonz videl na sebe iba hriechy a domnieval sa, že je Bohom opustený. P. Ondrej Villani mu pripomenul Božie slová: „Nechcem smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil!“ „Ó Bože,“ zvolal Alfonz, „toľkokrát som hovoril tieto slová, aby som hriešnikov povzbudil k dôvere a teraz sám na ne zabúdam.“ Inokedy videl neznámeho šľachtica, ktorý ho oslovil: „Vy ste zavrhnutý; pre vás nie je nádej na spasenie. Vaše knihy sú bludy proti Cirkvi, proti pápežovi, proti všetkým pravdám viery. Okrem iného, z každej vašej stránky cítiť pýchu.“ Svätec však odvetil: „Pri všetkých svojich hriechoch dúfam v svojho Spasiteľa. Nespolieham sa na svoje skutky, ale na zásluhy Ježiša Krista.“
Nech je pre nás svätý Alfonz príkladom v boji proti pokušeniam a duchu antikrista, ktorý dnes vládne v apostatickej hierarchii, aby sme zo živou vierou ohlasovali pravé Božie evanjelium, ktoré privádza nesmrteľné duše do neba.