Svätý Karol Boromejský(1538- 1584)
Narodil sa v Arone v Lombardsku roku 1538. Od mladosti bol veľmi zbožný, čnostný a denne sa veľa modlieval. Keď získal v roku 1558 doktorát obojeho práva, jeho ujec, pápež Pius IV. ho vymenoval za kardinála (1560) a zvolili ho za milánskeho biskupa. Pomáhal pri obnove katolíckej cirkvi na Tridentskom koncile.
Okrem toho má Karol veľkú zásluhu v zlepšení cirkevnej disciplíny, v zakladaní seminárov pre výchovu a formáciu nových kňazov. Pod jeho vedením sa zostavoval nový katechizmus, misál a rubriky (liturgické pravidlá). Bol pravým pastierom svojho stáda, viac ráz prešiel celú diecézu. Viedol seba zapieravý život, bol skromný a pomáhal tiež ľuďom zasiahnutým morom v Miláne. Zvolával synody, nariadil veľa vecí pre spásu duší a všetkými prostriedkami podporoval rozvoj kresťanského života. Zomrel 3. novembra 1584.
Z reči svätého biskupa Karola na poslednej synode
„Uznávam, všetci sme slabí. Ale Pán Boh nám dal prostriedky, ktorými si môžeme ľahko pomôcť, ak chceme. Taký kňaz chce žiť bezúhonne, lebo vie, že sa to od neho vyžaduje, chce byť zdržanlivý a viesť anjelský život, ako sa patrí, ale ani ho nenapadne použiť primerané prostriedky:
postiť sa, modliť sa a vyhýbať sa zlej spoločnosti a škodlivým, nebezpečným dôvernostiam.
Ponosuje sa, že len čo príde do chóru modliť sa žalmy, len čo začne sláviť omšu, hneď ho napadá tisíc vecí, ktoré ho odvádzajú od Boha. Ale čo robí v sakristii, kým vyjde do chóru alebo na omšu, ako sa pripravuje, aké prostriedky volí a používa na udržanie pozornosti?
Mám ťa poučiť, ako ti môže stále pribúdať síl, a ak si už bol v chóre sústredený, ako môžeš byť druhý raz pozornejší a tvoja služba Bohu milšia? Počúvaj, čo poviem. Ak sa už v tebe zapálil aký-taký ohník božskej lásky, nechci ho hneď ukazovať, nevystavuj ho vetru. Maj ohnisko zatvorené, aby nevychladlo a nestratilo teplo.
Čiže utekaj, ako vládzeš, pred roztržitosťou.
Zostaň sústredený s Bohom, vyhýbaj sa márnym rozhovorom.
Máš povinnosť kázať a učiť? Študuj a venuj sa tomu, čo je na správne vykonávanie tejto úlohy potrebné. No predovšetkým konaj, káž životom a mravmi, aby sa neuškŕňali pri tvojich slovách a nekývali z boka na bok hlavou tí, čo by videli, že iné hovoríš a iné robíš.
Máš na starosti duše? Nezanedbávaj preto starosť o seba samého, ani sa nerozdávaj iným tak štedro, aby ti nezostalo nič zo seba.
Lebo máš pamätať na duše, ktoré vedieš, ale tak, aby si nezabudol na seba.
Pochopte, bratia, že mužovia Cirkvi nepotrebujú nič tak ako vnútornú modlitbu, ktorá predchádza, sprevádza a nasleduje všetky naše skutky. Prorok hovorí: „Chcem zahrať na harfe a múdro kráčať.“ Ak vysluhuješ sviatosti, brat môj, rozjímaj o tom, čo robíš. Ak sláviš omšu, rozjímaj o tom, čo obetuješ. Ak sa v chóre modlíš žalmy, rozjímaj nad tým, komu a čo hovoríš. Ak vedieš duše, rozjímaj nad tým, akou krvou sú obmyté, a „nech sa“ takto „všetko medzi vami deje v láske“. Takto všetky tie nespočetné ťažkosti, ktoré každý deň nevyhnutne skusujeme (veď je to náš údel), budeme môcť ľahko prekonať. Takto budeme mať silu porodiť Krista aj v sebe, aj v iných.“
(Acta Ecclesiae Mediolanensis, Mediolani 1599, 1177-1178)
Sťahuj: Svätý Karol Boromejský
