Tzv. pápež František znova ničí 1. Božie prikázanie a hlása náboženský synkretizmus
Tzv. pápež František, 13. 9. 2024, v príhovore na medzináboženskom stretnutí mladých ľudí v Singapure, okrem iného vyhlásil:
„Každé náboženstvo je spôsob, ako dospieť k Bohu. Existujú rôzne jazyky, ako dospieť k Bohu, ale Boh je Bohom pre všetkých. A ako je Boh Bohom pre všetkých? Všetci sme Božími synmi a dcérami. Ale môj boh je dôležitejší ako tvoj boh, je to pravda?“
„Boh je len jeden a každý z nás má svoj jazyk, ktorým môže dospieť k Bohu. Sikh, moslim, hinduista, kresťan, sú to rôzne cesty.“
Krátky výklad k Františkovým herézam:
Každé náboženstvo nie je spôsob, ako dospieť k pravému Bohu. Pravého Boha môžu ľudia nájsť len v živom kresťanstve, ale najmä v pravdivom katolíckom náboženstve. To vyznáva tiež 1. Božie prikázanie, ktoré znie: „Ja Som Pán, Boh tvoj! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.“ Toto prikázanie vyžaduje jedinečnosť pravého vzťahu k jedinému Bohu, ktorý odmieta akýkoľvek vzťah k inému, teda falošnému božstvu. (napr. v pohanskom modlárstve, alebo v okultných praktikách).
Ale aký je ten jeden Boh? Je aj Bohom nekresťanov? Nie je. Áno, pravý Boh je síce len jeden, ale v tomto Bohu sú tri božské osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Lenže tomuto jedinému a pravému Bohu sa možno klaňať len v kresťanstve, nie inde, ako to lživo tvrdí Bergoglio.
Boh chce byť Bohom všetkých, ale títo ľudia musia najskôr v neho uveriť a odovzdať sa Mu. Bez tohto gesta viery mu nepatria, ale patria hriechu, svetu či zlým duchom. Apoštol Pavol to jasne hovorí, keď píše cirkvi: „Ale to, čo (pohania) obetujú, obetujú zlým duchom, a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov.“ (1 Kor 10, 20).
Dospieť k pravému, Trojjedinému Bohu však nestačí len vierou v Neho. Je potrebné prijať aj podmienky k spáse, teda k vstupu do nebeskej slávy. Tými sú pokánie a prijatie Ježiša Krista za Pána a osobného Spasiteľa. Výlučne Boží Syn, ktorý ľudstvo na kríži vykúpil svojou smrťou a sv. krvou z moci diabla a hriechov, je jedinou cestou k Nebeskému Otcovi do neba. (porov. Jn 14, 6). Iné tzv. rôzne „cesty“ sú značkami do večného zatratenia. Okrem toho Božími deťmi nie sú ľudia všetkých vierovyznaní. Božím dieťaťom je len ten, kto prijme vierou do srdca Ježiša ako Spasiteľa a plní Božiu vôľu. (porov. Jn 1, 12). O jedinom Spasiteľovi svedčí sv. Pavol takto: „Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase.“ (2 Tim 2, 5-6). A o vyznávaní svojich hriechov Ježišovi a ich odpustení hovorí Kristus Pán: „ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete“ (Lk 13, 5).
V závere si vypočujme náuku cirkvi o nezlučiteľnosti pohanstva a katolíckej viery, od pápeža Leva XII. z listu Ubi Primum v roku 1824: „Nie je možné, aby najpravdivejší Boh, ktorý je Pravda sama, najlepší, najmúdrejší Poskytovateľ a Odmeňovateľ dobrých ľudí, schvaľoval všetky sekty, ktoré vyznávajú falošné učenia, často navzájom nesúrodé a protirečivé, a udeľoval ich členom večné odmeny... Podľa nej (Božej múdrosti) sa učíme a božskou vierou sa držíme jedného Pána, jednej viery, jedného krstu a toho, že žiadne iné meno pod nebom nie je dané ľuďom okrem mena Ježiša Krista Nazaretského, v ktorom musíme byť spasení. Preto vyznávame, že mimo Cirkvi niet spásy.“
Popretím tohto učenia cirkvi o spáse výlučne v Ježišovi Kristovi a zrušením 1. Božieho prikázania aj pokánia Bergoglio znova zradil Krista a dosvedčil, že nie je nástupca sv. Petra, ale Judáša a ani nie je kresťanom, ale je jedným z antikristov.
O Bergogliovi sv. apoštol Ján svedčí a upozorňuje dnešnú cirkev: „Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna. Kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca.“ (1 Jn 2, 22-23).
Rehoľníci SBM
17. 9. 2024
