Vyjadrenie pravovernej katolíckej Cirkvi k voľbám do Euro parlamentu 2019
(Povzbudenie k voľbám)
Drahí pravoverní kresťania aj všetci úprimní milovníci Pravdy, ktorí chcete bojovať za zákon Boží a spravodlivosť pre svoj národ.
Chceme vás teraz povzbudiť k účasti na voľbách do Európskeho parlamentu. Po nedávnych prezidentských voľbách na Slovensku niektorí kritizovali mlčanie pravovernej cirkvi. Chceme vás všetkých uistiť, že nám osud Slovenska, ani iných kresťanských krajín nie je ľahostajným, a keď sme mlčali, bolo to preto, že nebolo čo povedať. Pri týchto voľbách do Európskeho parlamentu, je situácia podobná ako pri nedávnej voľbe slovenského prezidenta. Preto ani k týmto voľbám sa nemôžeme vysloviť jednoznačne pozitívne bez toho, aby sme sa najprv nevenovali vyskytujúcim sa závažným argumentom proti účasti na voľbách. Až potom bude možné zodpovedne vyjadriť, prečo účasť v týchto konkrétnych voľbách odporúčame a ako by si volič mal počínať. Niektorí argumentujú - a nie sú pri tom ďaleko od pravdy - že voliť v dnešnej situácii je priamo nemorálne. Aké argumenty uvádzajú?
Spomenieme tie hlavné: 1. Žijeme v totalitnom zločineckom systéme a svojou účasťou na voľbách občan tento zvrhlý politický režim svojím spôsobom podporuje; a svojím hlasom mu akoby prepožičiava legitimitu.
2. Neexistuje dostatočne vierohodná záruka, že voľby nie sú pozmenené, alebo že nebudú sfalšované aspoň v prípade, ak by mali vyhrať strany sľubujúce nastolenie spravodlivejších zákonov.
3. Aj keby sa takéto strany a takí jedinci skutočne do parlamentov, do vlády a na iné zodpovedné miesta dostali, nebolo by to zárukou, že nastanú sľubované zmeny, pretože aj keby títo ľudia mali najlepšie úmysly a snahy, nebudú môcť čeliť nadnárodným elitám vnucujúce nám nemorálne pseudo zákony, pretože tieto elity sú faktickými držiteľmi ekonomických a vojenských prostriedkov.
4. Ak by teda aj vytúžené politické zmeny k lepšiemu už mali nastať, menované elity pravdepodobne vyvolajú akúsi farebnú revolúciu, alebo občiansku vojnu, prípadne aj medzinárodný a svetový ozbrojený konflikt. Určite by sme našli aj ďalšie argumenty prečo nevoliť. Vymenovali sme len tie hlavné, aby sme sa im mohli stručne venovať. Sú to námietky v podstate pravdivé a nemožno ich len tak zmiesť zo stola. Chceme ale teraz v skratke na tieto námietky odpovedať, aby sme ukázali, prečo napriek ich určitej platnosti, účasť v týchto voľbách odporúčame.
Ad 1: Aj keď sa účasť na voľbách dá vykladať aj ako podpora stávajúceho nemorálneho politického systému, a neúčasť v nich, ktorou volič dáva najavo svoju nespokojnosť s režimom či ľahostajnosť k nemu, je tiež svojho druhu voľbou, napriek tomu je voliť mravne dovolené, a ak sú tu kandidáti sľubujúci nastolenie zákonov spravodlivejších, než sú tie súčasné, potom je táto účasť aj mravne dobrá. (Keďže však neexistuje istota, že k sľubovaným zmenám k lepšiemu skutočne dôjde, nie je občan k tejto účasti vo svedomí viazaný.) Mravne dovolená je účasť vo voľbách aj napriek zásadne nespravodlivému režimu preto, že každý aj ten najhorší politický systém obsahuje určité prvky prirodzenej spravodlivosti, a my svojím hlasom nechceme voliť to, čo je v tomto režime zvrátené a odporujúce Božím zákonom (ako napr. princíp bezbrehej tolerancie a ochrany nemorálnosti atď.), ale volíme tých, ktorí sľubujú zrušenie alebo aspoň obmedzenie týchto zvrátených anti zákonov.
Ad 2: Aj keď nie je záruka, že voľby nebudú sfalšované, je hodenie hlasov kandidátom sľubujúcim spravodlivejšie zákony prospešné. Jednak nie je ani istota, že voľby pozmenené sú. A potom, aj keby pozmenené boli, aj tak má zmysel prejaviť svoj správny postoj zodpovedajúci Božím zákonom, aj keby sa o počte tých, ktorí volia Boží poriadok, mali dozvedieť len falšovatelia. Koniec koncov, ak by tu takí falšovatelia boli, potom by to boli práve tí, ktorí majú v rukách skutočnú moc, a potom by určite stálo za to dať práve im najavo, že národ stojí za Božími zákonmi a neveria ich lživej propagande. Čo tak keby ste žili pod vládou jedného zločineckého diktátora a naskytla by sa vám príležitosť s ním hovoriť alebo inak komunikovať? Nevyužili by ste tej príležitosti na svedectvo o tom, že sa nebojíte jeho tyranie, ale milujete zákony a spravodlivú vládu Kráľa kráľov a Pána pánov, Pána Ježiša Krista?
Ad 3: Držať ekonomické prostriedky, zdroje a zbrane, to samo o sebe ešte nedáva ich držiteľom moc na ovládanie ľudstva, ak to nie je spojené s dôverou ľudí či s ich poddanosťou skrze strach. Aj tie zbrane aj ťažobný priemysel a všetko ostatné obsluhujú ľudia. Človek je obdarený slobodou od Boha, a túto slobodu mu nikto nemôže vziať, ak sa jej sám zo strachu alebo z nevedomosti nevzdá. Nikto teda nebude môcť ovládať národy, pokiaľ mu masy prestanú veriť. Ak čelíme diktatúre svetových finančných elít, potom cesta k jej zvrhnutiu je práve v precitnutí národov, v prijatí Božích spravodlivých zákonov týmito národmi a v odmietnutí nechať sa zotročovať. A toto precitnutie môžu sprostredkovať tí, ktorí budú ochotní bojovať aj v rovine politiky za spravodlivé Božie zákony. Ide o Boží zákon, a v boji za neho už víťazí každý, kto bojovať začal, a ak sa nevzdá, dosiahne aj víťazstvo konečné. Zvlášť v poslednom desaťročí sme svedkami toho, že verejné myslenie sa mení; nedávno "zakázané" a médiami bojkotovanie tém (ako juvenilná justícia, riadená migrácia a pod.) naraz preberajú vodcovské politické osobnosti. Tieto zmeny nám dávajú nádej na oslobodenie od skrytej totality, ktorá môže fungovať práve len vďaka nevedomosti či mlčanie väčšiny. To politické oslobodenie nie je tým najdôležitejším. Podstatné je osobné oslobodenie jedincov od strachu a od lži, ktoré im otvára cestu k prijatiu Pána Ježiša a Jeho evanjelia, k spáse v odpustenie hriechov a k životu večnému v Božom kráľovstve. To je ten skutočný cieľ. Víťazstvo na poli politiky či už väčšie alebo menšie je iba prostriedkom k tomuto cieľu konečnému. Bolo by však hlúpe tohto prostriedku nevyužiť, a nesnažiť sa skrze politiku, a ak ide to, aj skrze voľby, pomôcť mnohým k precitnutiu a oslobodeniu sa od lži.
Ad 4: Ak nám teda Pán výrazné víťazstvo v oblasti politiky dopraje, potom sa začnú rušiť nemorálne zákony a budú zavádzané zákony zodpovedajúce Božej vôli. Európske štáty začnú podporovať viacpočetné rodiny, manželskú aj predmanželskú vernosť, začnú sa brániť prílivu a svojvôli imigrantov, budú tu obmedzované a neskôr úplne zakázané umelé potraty, ľudia pochopia nezmyselnosť a zhubnosť antikoncepčnej mentality, ktorá im bola vnútená, v lekárňach už nebude k dostaniu hormonálnej antikoncepcie, začne opadávať kazenie detí a mládeže sexualizovanými programami v škole aj v médiách. Naopak sa budú viac a viac objavovať filmy a literatúra oslavujúce cnosti, manželskú vernosť, výchovu detí ku statočnosti, k láske k rodine a vlasti. Národ a vlastenectvo už nebudú sprostými slovami, ale niečím posvätným. Homosexualita a podobné zvrhlosti budú opäť niečím opovrhovaným, za čo sa ľudia hanbia. Ľudia sa začnú navracať ku kresťanským koreňom Európy, mnohí prijmú Pána Ježiša za svojho Spasiteľa a podriadia sa jeho vláde a ďalší, aj keď neprijmú túto spasiteľnú vieru, budú predsa s úctou a rešpektom uznávať kresťanstvo ako zdroj tých najlepším a najosvedčenejších morálnych princípov, ktoré sú najistejším základom pre spravodlivo fungujúci štát. Áno, až sa toto Božie dielo obrody národov stane viditeľným, potom sa určite dá očakávať, že nepriatelia Kristovho zákona vyvolajú rôzne provokácie, občianske vojny a podobne, a budú sa tak snažiť zabrániť zmene súčasnej liberálnej demokracie (ktorá v princípe a programovo odmieta uznať Božie zákony) na spravodlivý politický systém, ktorý do svojej ústavy zákon Kristov zakotví a bude ho uznávať ako svoj nespochybniteľný základ. Takéto nepokoje iste hrozia a môže k nim dokonca dôjsť aj skôr ako tá viditeľná obroda nastane. Aj keby ale tieto nepokoje boli niekým vyvolané ako priama reakcia na víťazstvo pronárodných strán v európskych voľbách, potom zodpovednosť za prípadné násilnosti nemajú tí, ktorí volili podľa svojho presvedčenia, ale tí, ktorí rôznymi provokáciami nepokoje vyvolali. Podobne ani prezident Janukovič na Ukrajine, keď odmietol podpis asociačného dohovoru s EÚ, neniesol tým morálnu zodpovednosť za následné násilnosti spáchané na majdane. Tú zodpovednosť nesú tí, ktorí túto revolúciu vyvolali a udržiavali. Rovnako tak sa nedá povedať, že by sme nemohli voliť pronárodné strany, len preto, že po tom, čo tieto strany získajú v Európe väčšinové postavenie, niekto vyvolá revolúciu. To bude vina toho, kto takú revolúciu podnieti, a nie tých, ktorí volili podľa svojho presvedčenia. A aj keď k nej dôjde, Boh si aj takú situáciu môže použiť na presadenie svojich plánov. Odpoveďami na námietky proti účasti vo voľbách sme už dosť jasne vyjadrili, prečo účasť v týchto voľbách doporučujeme a úpenlivo k nej nabádame. Tým dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že podobne ako na Slovensku a v Česku tak aj na politickej scéne veľkých európskych štátov vystupujú pronárodné strany, ktoré sa v Európskom parlamente môžu združiť do frakcií a vytvoriť tak silnú opozíciu blokujúcu presadenie tých najhorších rozhodnutí Európskeho parlamentu. Okrem toho je tu aj rovina osvety. Postavenie euro poslanca umožňuje dotknutému takpovediac "kričať na plné ústa" do celého sveta. A tým sa často krát zmôže viac ako samotným hlasovaním v parlamente. Každý z poslancov je tam predsa niekým volený, a ak sa jeho voliči dozvedia napr. o ohavnosti toho či onoho zákona, budú ho "bombardovať" pripomienkami a dotyčný už zo strachu a pre karierizmus ruku nezdvihne. Tým to ale nekončí. Svoje rozhodnutie hlasovať či nehlasovať tak či onak musia potom tiež obhajovať pred ďalšími pýtajúcimi, v médiách svojho národa a pod., aby nevyzeral ako schizofrenik, a tým vzniká lavínovitá vlna zmeny myslenia. Prostriedky k zmene "politického ovzdušia" teda existujú, a účasť vo voľbách patrí medzi ne.
A koho teda voliť? Ak sme povedali, že k účasti vo voľbách nie je človek - aspoň nie v súčasnej situácii - vo svedomí viazaný, potom tým menej môžeme jednoznačne ukázať na konkrétnych kandidátov. Môžeme ale povedať, koho nevoliť. Samozrejmé je, že žiadny kresťan nemôže voliť tých, ktorí podporovali alebo podporujú prijatie Istanbulského dohovoru, propagujú registrované partnerstvo či dokonca tzv. manželstvo homosexuálov, adopciu detí týmito pármi atď. Tiež určite nevoliť tých, ktorí pronárodných politikov a strany obviňujú z "extrémizmu a fašizmu ", ktorí schvaľujú občiansku vojnu na Ukrajine a hovoria o agresii Ruska voči Ukrajine atď.
Čo sa týka voľby medzi viacerými pronárodnými stranami, ktoré majú viac menej rovnaký program, zhodnú sa na odmietanie imigrantov, LGBT agende apod., ale napriek tomu sa nedokážu či nechcú vzájomne zjednotiť, potom je treba si uvedomiť, že v politike nemôžeme nikomu stopercentne veriť, ale volíme toho, u koho je najväčšia pravdepodobnosť, že spravodlivé morálne princípy, ktoré deklaruje, bude tiež aj reálne presadzovať. Politika nie je to isté ako oblasť náboženskej viery. V oblasti viery nemôžeme tvoriť žiadne spoločenstvo s nikým, kto nemá pravú vieru, pretože cieľom viery je večná spása, a prijatie alebo schválenie akéhokoľvek bludu v oblasti viery, dosiahnutie tejto večnej spásy znemožňuje. Preto vo viere nemôžem mať žiadne spoločenstvo s akýmkoľvek bludárom či modlárom. Ale v politike ide o časné dobro, a tohto časného dobra je možné dosiahnuť rôznymi prostriedkami. Preto je mravne dovolené voliť každého, kto deklaruje presadenie spravodlivých zákonov alebo aspoň zákonov, ktoré sú spravodlivejšie než tie súčasné, pokiaľ nie je zrejmé, že svoje sľuby porušia.
Ako ale môžeme spoznať, nakoľko je kandidát vierohodný? To samozrejme s istotou vedieť nemôžeme, pretože nikomu nevidíme do svedomia. Sú ale určité vonkajšie znaky, ktoré človeka robia viac menej dôveryhodným. Čím dlhší čas daný politik či strana určité princípy v konzistentnej forme hlása a obhajuje, tým väčšia je šanca, že ich budú obhajovať naďalej. Ak ich potom hájil aj v čase, keď v tom bol v podstate sám a nemal podporu ani u iných politikov ani u cirkevnej hierarchie či inde, potom je pravdepodobnosť takej jeho "politickej vernosti" ešte väčší. Ďalej je potrebné si uvedomiť, že keď dávame hlas konkrétnemu politikovi, neprijímame tým a neschvaľujeme nutne všetky jeho názory a postoje, ktoré niekedy niekde vyslovil, a už vôbec tým neprijímame a nepodporujeme to, čo by si snáď mohol skryto myslieť, a z nejakého prospechárstva to zamlčovať. Volíme ho iba ako najväčšiu šancu pre aktuálne zlepšenie pomerov. Ak teda niektorí kandidáti obhajujú kresťanské morálne princípy a deklarujú, že budú bojovať za oslobodenie svojho národa z područia totality nemorálnosti, ale na druhej strane sú obviňovaní z údajného rasizmu či iných nemorálnych postojov, potom je treba si položiť otázku: Hlásil sa ten človek skutočne niekedy k oným nemorálnym protikresťanským zásadám, z ktorých je obviňovaný? A za druhé, ak sa k nim nikdy otvorene nehlásil, tak potom, keby ich aj skryto zastával a po svojom zvolení do politickej funkcie by ich chcel začať zjavne či skryto presadzovať, mal by k tomu reálnu šancu a hrozilo by reálne, že sa mu v tom ohľade niečo podarí presadiť? Myslíme, že aplikáciou týchto otázok na konkrétnych kandidátov, môžeme mnohým v ich rozhodovaní pomôcť. Zostáva dodať, že ak aj po vyššie navrhnutom zvážení jednotlivých kandidátov zostáva viac akoby alternatívnych možností, potom je samozrejme praktickejšie a účinnejšie dať hlas tomu, kto má reálne väčšiu šancu byť zvolený. Zároveň ale neodsudzujeme a neodmietame ani taký postoj, keď sa niekto rozhodne dať hlas kandidátovi, ktorého postoje vníma ako správnejšie, napriek tomu, že dotyčný nemá prakticky žiadnu šancu na zvolenie. To preto, že vo voľbách nejde len o úspech v zmysle získania politickej funkcie, ale aj o prejav názoru občanov. A ak je nejaký postoj správny a v zhode s Božím zákonom, potom je rozumné mu prejaviť podporu, aj cez to, že ho väčšina spoločnosti považuje za extrémneho. Aj takéto riešenie otázok spojených s voľbami prijímame za správne. Viac ale odporúčame voliť tých, ktorí predstavujú najreálnejšie šancu na presadenie aspoň niektorých princípov zodpovedajúcich spravodlivému Božiemu zákonu do oblasti politiky. Veríme totiž v Boha živého a všemohúceho, ktorý určite má moc prejaviť svoju vládu dnes a tu, v našej súčasnej spoločnosti a v našich národoch a chceme v tom byť jeho nástrojmi.
V Kristovi
+ Matej, biskup pravovernej katolíckej Cirkvi na Slovensku
o. Václav S. Cigánek SBM
o. Michal M. Chlebek SBM
o. Bernard M. Jarabica SBM
o. Charbel P. Mazúr SBM
