Výklad ku knihe proroka Ezechiela
„Či môžem mať záľubu v smrti hriešnika? - hovorí Pán, Boh - a či nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil?“(Ez 18,23)
Ezechiel pochádzal z kňazského rodu. Jeho meno znamená „Boh posilňuje“, alebo „Boh prevládne“. V roku 597 pred Kr. bol Nabuchodonozorom spolu aj s kráľom Jechoniášom a ďalšími izraelitami odvedený do babylonského zajatia. Býval tam v dedine Tel Abib pri rieke Chobar. Boh ho v piatom roku zajatia zvláštnym videním povolal za proroka, pričom mu vyjavil, že bude hovoriť k odbojnému národu. Boh proroka charakteristicky nazýva „syn človeka“, alebo „strážca“. Jeho poslanie bolo dvojaké. Pred pádom Jeruzalema si zajatci mysleli, že Boh nedopustí zničenie mesta a chrámu, a že sa čoskoro vrátia do vlasti. Ezechiel však napomínal zajatcov, že tieto ich vízie od falošných prorokov sú márne a pripomínal im Božiu spravodlivosť, ktorá bude trestať hriechy Izraela, zvlášť za hriech modlárstva, ako aj hriechy pohanských národov. Po páde mesta, aby národ nestratil nádej a dôveru v Boha, ich prorok potešoval Božím milosrdenstvom a predpovedal im obnovu Božieho ľudu. Ezechiel je prorok s neobyčajnou horlivosťou za Božiu česť a aj keď hovorí o veľkých Božích trestoch za hriechy Izraela, predsa je vidieť i jeho lásku k ľudu a jeho orodovanie zaň. (11,13) Rozdelenie knihy:
Úvod – Povolanie proroka (1, 1-3, 21)
- Časť: Božia spravodlivosť (2, 22-32)
- Výstražné proroctvá proti izraelitom (3,22 – 24,27)
- Proroctvá proti pohanom (25 – 32)
- Časť: Proroctvá o Božom milosrdenstve a obnove národa(33-48)
- Prorocké slová o vzkriesení Izraela (34-39);
- Hl. 34 – Mesiášske proroctvo o Dobrom pastierovi;
- Hl. 36 – Boh prisľubuje nové srdce a nového Ducha
- Hl. 37 – Pán Boh vzkriesi svoj národ – videnie suchých kostí
- Hl. 38 – Boh dá víťazstvo nad posledným Božím nepriateľom - Gogom
- Opis nového Božieho kráľovstva (40-48) a to: v obraze Božieho chrámu(Hl. 40-43), v obraze novej Bohoslužby (Hl. 44-46), v obraze novej zeme Kannánu a prameňa vôd života (Hl. 47). Hl. 48 hovorí o rozdelení svätej zeme a o svätom Božom meste.
Božský pôvod knihy potvrdzuje kniha Sirachovcova (49,10), ktorá spomína knihu hneď po Jeremiášovi a pred dvanástimi malými prorokmi. V Novom zákone nájdeme časté narážky na Ezechielove podobenstvá a videnia. Pán Ježiš v podobenstve o Dobrom Pastierovi (Jn 10, 1-18) mal iste na mysli stať z Ez 34,1-31. Podobenstvo o horčičnom zrnku (Mt 13,32) zasa súvisí s Ezechielovým podobenstvom o veľkom strome (Ez 17,23). Veľmi úzke je prepojenie Ezechielových proroctiev s Knihou Zjavenia svätého Jána(napr. Zjv 1,15; Ez 1,24; 43,2; Zvj 4,6-9; Ez 1, 4-2,1; 10, 1-22; Zjv 18-21; Ez 27, 38, 39, 47, 48, Zjv 22, 1.2; Ez 47,1. 12) .
Katolícka cirkev vždy pokladala knihu za kánonickú a Bohom inšpirovanú. Ezechiel v nej hovorí v prvej osobe(1,3; 24,24), jeho sloh a reč, ktorými sa autor vyjadruje, aj jeho živé Božie videnia sú typické len pre neho a navyše jeho proroctvá sú presne datované(napr. 1,1-2; 8,1; 20,1). Preto tu neobstoja teórie moderných heretických kritikov, medzi nimi i J. Heribana, ktorí pokladajú za autora knihy Ezechielových učeníkov, či viacerých neznámych redaktorov(viď Úvod do knihy proroka Ezechiela, s. 1751).
Podstatná myšlienka tejto prorockej knihy je v tom, aby Boží ľud opustil hriech a zmenou vnútorného zmýšľania(11,19-20; 36,26) sa usiloval vo svätosti slúžiť Bohu. Toto je posolstvo aj pre Novozákonnú Kristovu Cirkev, ktorú Boh povzbudzuje: „A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich.“(Ez 36,26-27)
