Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti
(Výber z kázni – XVII.)
Jedným z blahoslavenstiev je: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ Prečo tieto slová Kristus povedal? Čo znamenajú? Kristus chcel povedať, že kto opravdivo po spravodlivosti túži, zasluhuje pochvaly a oslavy, a že úprimná túžba jeho sa vyplní. Slovami „lačnieť a smädiť“ naznačuje sa veľký stupeň túžby. Ako hladný a smädný túži po pokrme a nápoji, tak dobrý človek má túžiť po spravodlivosti.
Predovšetkým má túžiť po poučení a pravde. Nemá zotrvávať v nevedomosti a ľahostajnosti, ale usilovne ísť za svetlom pravého poznania. Pravda je len jedna, je iba jedna pravá viera, ktorá nás o rýdzej pravde poučuje a preto v pravej viere máme sa dať poučiť, v nej sa stále zdokonaľovať a dopracovať sa až k jej základom. Keď raz Ježiš učil na púšti, zástupy boli tak dychtivé po poučení, že aj na jedlo zabudli.
Úprimnú túžbu po poznaní pravdy mal sv. Augustín. Kto spočíta noci, ktoré prebdel v premýšľaní o pravdách svätej viery? Kto hodiny, ktoré strávil čítaním Písma svätého? Pretože po pravom poznaní dychtivo túžil, Boh mu vyšiel v ústrety, dal mu poznať pravdy, ktoré sú vôbec ľudskému rozumu prístupné a rozsvietil mu na onom svete svetlo poznania celého a dokonalého. Iste sa na ňom vyplnili slová, ktoré raz na zemi sám predniesol: „V nebi ma nasýtiš, ó Bože, a to tak zázračným spôsobom, že nebudem už lačnieť a smädiť.“
Známkou múdreho človeka je túžba po správnom poučení. Dobré poučenie a hlboké náboženské vedomosti sú základom kresťanského zmýšľania a uvedomenia. Preto poslúchaj, (milý katolík – pozn. prekl.) horlivo a túžobne slovo Božie, prednášky, čítaj vieroučné a mravoučné knihy, vezmi si do rúk katechizmus a usilovne čítaj Písmo sväté! Katolícky spisovateľ Sušil napísal, že „lačnieť a žízniť po spravodlivosti značí zvrchovanú žiadosť a úsilie po cnosti, dokonalosti a svätosti.“
Svätý Bernard napísal: „Spravodlivý lačnie a žízni bez ustania po spravodlivosti, takže by vždy spravodlivejším si byť žiadal, čím dlhšie by bol živý; lebo jeho snahou je, stále od dobrého k lepšiemu sa povznášať.“
Slovami „lačnieť a žízniť po spravodlivosti“ vyrozumieme taktiež skutočnú snahu, aby každému sa dostalo, čo mu patrí, aby bol každý úplne odmenený za všetko dobré a potrestaný za všetko zlé, aby všade vládla spravodlivosť, aby každý dal Bohu i ľudom, čo im patrí, aby si nikto neosvojoval a nezadržal cudzí majetok, aby vedome, úmyselne a bezprávne nikomu neublížil, aby všade razil cestu zásadám spravodlivosti, aby mal srdce stále ľudskosťou a spravodlivosťou naplnené, aby všetko plnou cenou zaplatil, za plat dodal rovnocennú prácu, aby nikto nebol neprávom odstrkovaný a neuznávaný, a aby sa každému dostalo práva a spravodlivosti. Prvý rozkaz zdravého rozumu je spravodlivosť. Cicero hovoril, že „spravodlivosť je paňou a kráľovnou všetkých cností.“
Je nutné sa zmieniť i o spravodlivosti spoločenskej, alebo sociálnej. (Žiaľ, tá je dnes absolútne porušovaná! – pozn. prekl.) Spočíva v snahe, aby každému stavu dostalo sa toľko práv, koľko ich zasluhuje, aby žiaden stav nepoužíval neoprávnených výhod a výsad, ale, aby všetci boli rovnomerne právami i povinnosťami podelení. O to sa má starať každý, kto miluje pokoj a komu záleží na tom, aby ľudská spoločnosť bola ako celok usporiadaná a šťastná. Spravodlivosť až úzkostlivo cítiť musia vládcovia, úradníci a vôbec všetci, ktorí niekomu vládnu a rozkazujú, a o právach iných rozhodujú. (To by si mala vziať k srdcu súčasná tzv. kresťanská vláda, ktorá sústavne porušuje ústavu SR aj práva obyvateľov Slovenska! – pozn. prekl.)
Silní ľudia ani nátlaku nepodliehajú. (Aktuálne slová ku korona divadlu – pozn. prekl.) Pápež Gregor VII., ktorý mocnou rukou cirkev Božiu za veľkých búrok riadil počas dvanástich rokov, nesklonil šiju a hájil práv cirkevných i vtedy, keď bol nútený pre vojnové nepokoje opustiť Rím. (Slová pre Bergolia. – pozn. prekl.) Neoblomne zotrval až do konca. Keď dňa 25. mája r. 1085 umieral v Salerne, hovoril: „Miloval som spravodlivosť a nenávidel bezprávie, preto vo vyhnanstve umieram.“
Nech sa deje, čo sa deje, len aby spravodlivosť zvíťazila! Túžba po rozkošiach, majetku a cti nikdy nemôže byť úplne a trvalo nasýtená, ale túžba po spravodlivosti sa vypĺňa spravidla už tu na zemi, a pokiaľ nie, určite, úplne a vždy na večnosti. Preto povedal Kristus: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“(Mt 6, 33)
Starať sa o veci nebeské je vecou hlavnou, o pozemské vedľajšou. Kto príde do neba? Nechajme na túto otázku odpovedať žalmistu: „Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu? Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo.“(Ž 14, 1-2)
Nebo je vysoko a vystupuje sa k nemu po ôsmych stupňoch. Blahoslavený, kto po nich kráča!
(Spracované zo spisu od K. Balíka, Třetí nedělní a sváteční čítanka, z r. 1929)
Súvisiaci článok: