O katolíckej viere – máme veriť všetko, čo nám Pán Ježiš a apoštoli odovzdali
(Výber z kázni – XVI.)
Kristus Pán prišiel na svet nielen preto, aby zomrel za hriechy ľudí, ale tiež preto, aby im povedal všetko, čo majú veriť a čo činiť, aby v tomto i budúcom živote boli šťastní. Jeho učeníci a apoštoli, si všetko dychtivo od Neho vypočuli, zapamätali si to a prijmúc od svojho Majstra rozkaz „a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 20) s pevným rozhodnutím v srdci rozišli sa do sveta, aby poučovali ľudí a pre božské učenie ich získavali.
Prijali plnosť pravdy, strážili ju ako drahocenný poklad a svojim nástupcom ju celú a neporušenú odovzdali. Krista poslúchli a kázali nič nevynechajúc a nezanedbajúc. Ústnym kázaním čerpali z celej Kristovej náuky, a niečo z nej buď sami alebo ich najbližší učeníci z vnuknutia Ducha Svätého tiež zapísali a toto písomné svedectvo zanechali pre budúcnosť. V ústnom podaní a v Písme Svätom je obsiahnuté všetko, čo máme veriť.
Čo Pán Ježiš zveril apoštolom a učeníkom, to všetko má naša katolícka Cirkev, tá cirkev, ktorú už svätý Pavol nazval „stĺpom a oporou (základom) pravdy“ (1 Tim 3, 15). Všetko úzkostlivo stráži, opatruje, a čo prijala, to cele zasa budúcim pokoleniam odovzdáva.
Verné deti cirkvi úplné jej učenie vždy s ochotou prijímali, všetkému oddane verili a touto vierou pozemskú i večnú blaženosť si zaisťovali. Posilnení v dôvere k cirkvi a povzbudení príkladom horlivých kresťanov máme všetkému bez výnimky veriť, čo učí cirkev katolícka. Ak tak konáme, máme vieru katolícku.
Nestačí veriť iba niečomu, ale vyžaduje sa veriť všetkému. Kto by veril len niečomu z katolíckej viery, nebol by kresťanom celým, a teda nie dobrým. Výslovne poznať a veriť máme hlavne to, že je jeden Boh v troch božských osobách, že druhá božská osoba sa vtelila, aby nás na kríži vykúpila z moci hriechu i diabla, že človek má nesmrteľnú dušu, že Boh každého bude spravodlivo súdiť, a že k večnej spáse je potrebná milosť Božia.
Našu vieru tvorí celok, z ktorej podľa svojej ľubovôle nesmieme nič uberať. Ako náhle by sme niečo ubrali, stáva sa celok bezcenným. Všetky články viery tak spolu súvisia a tak do seba zapadajú, že nie je možné jeden vybrať, aby pritom aj ďalšie nestratili súdržnosť. Reťaz je iba vtedy pevná a cenná, ak všetky jej časti dobre do seba zapadajú a spolu držia.
Kto iba jeden článok viery neuzná, nie je už veriacim kresťanom, lebo sa riadi svojim úsudkom a nedbá na nariadenia cirkvi. Ba stáva sa heretikom, či dokonca apostatom (odpadlíkom!). Kto by napr. veril všetkému len tomu nie, že človek má nesmrteľnú dušu, jeho viera už nemá pra žiadnu cenu. Príklad. Pokiaľ spadne z nádherného domu iba rímsa, celá budova sa tým zohaví. A tak sa to má aj s vierou. Sv. Jakub hovorí: „Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.“(Jak 2, 10)
Zo svojej viery nesmieme zľaviť ani písmenka. Sv. Bazil, keď ho cisár Valens skrze svojho miestodržiteľa Modesta prehováral, aby prijal bludné učenie Áriovo, a poukazoval na to, že sa len „trochu“ líši od katolíckych článkov viery, odpovedal: „Čomu učí cirkev svätá, to dostala od Boha, svoj majetok a svoju krv som hotový za túto vieru dať, a tiež ani jediného slovka, ba ani jediného písmenka nedám si zo svojej viery vziať.“ Toto je reč mužná a pre katolíckeho kresťana veľmi dôstojná.
Takáto dôstojnosť je skutočne šťastím človeka. Je nám zaiste k prospechu – ďakujme za to Pánu Bohu – že nám nie je ponechané na vôli o viere rozhodovať, ľubovoľne jednotlivé články buď z nej vyberať alebo k nej pridávať, podľa svojho vkusu si ju prispôsobovať alebo podľa módy meniť.
Tiež nám nie je ponechané podľa svojho rozumu a svojej nálady si ju vykladať. K tomu je povolaná a oprávnená jedine Kristova cirkev. (Odstrašujúci príklad vidíme na súčasnej Bergogliovej falošnej „cirkvi“ humanity – tento človek s duchom antikrista ruší všetky Božie normy i zákony a falošne vieru vykladá a prekrúca ju, ako to vyhovuje svetu).
Kto by v katolíckej Cirkvi inak vykladal články viery než cirkev vždy učila, je mimo ňu. (Ako napr. spomenutý lži „pápež“ František, ktorý nie je ani kresťanom , ale je odpadlíkom od Krista aj od Jeho svätej cirkvi).
Ide cestou bludnou. Kto by taktiež nechcel niečo uznať alebo si chcel niektoré články viery vykladať podľa seba, dopúšťa sa nevďačnosti voči Pánovi Ježišovi, ktorý sa toľko pre nás obetoval, nebo opustil, božské učenie nám oznámil a na zemi katolícku Cirkev ustanovil, aby viedla duše k večnej spáse s Jeho pomocou a milosťou.
Áno, dokonca by takýto človek ukazoval, že opovrhuje samotným Synom Božím, ktorý všetkým článkom viery učil, všetko apoštolom odovzdal, aby to oni všetko hlásali, a svojim vyznávačom prikázal, aby všetkému verili. Bohu môže byť milým len ten, kto celé jeho učenie prijíma, ako je milým dieťa otcovi, keď zachováva všetky jeho rozkazy.
Tiež Boh zoberie do neba len tých, ktorí všetkému bez výnimky veria. Právom napísal sv. Ambróz: „Ak zmeníš svoju vieru hoci iba o jeden článok, zbavíš sa večnej blaženosti.“ Svätý Pavol dobre pripomínal Korintským, že len vtedy budú spasení, ak budú zachovávať vieru celú a neporušenú.
Preto verím a vyznávam všetko, čomu Pán Ježiš Kristus učil, čo svätí apoštoli kázali, a čomu nám katolícka Cirkev veriť predkladá. Tomu všetkému verím, pretože si Ó, Bože, večná a neskonalá Pravda a Múdrosť, ktorá nemôže klamať, a ani byť oklamaná. Drahý Bože, prosím, rozmnož vo mne milosť viery. Amen.
(Spracované podľa K. Balík, Druhá Nedělní a svéteční čítanka, z r. 1925)
Súvisiaci článok:
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/o-svatom-pisme-----vyber-z-kazni--xv.-.html
