Božie požehnanie - Výber z kázní (XXXV. časť)
Požehnaním Božím vznikol svet. Keď prvých ľudí Boh stvoril, požehnal im, hovoriac: „Ploďte a množte saa naplňte zem!“(Gn 1, 28).
Písma Starého i Nového zákona podávajú nám hojnosť dokladov, ako Boh často ľudom svojho požehnania udeľoval. Čítame napr., že po potope požehnal Noemovi a jeho synom, takže vyrastala réva, dočítame sa, že požehnal Abrahámovi, že mal mnoho stád, Izákovi, že zbohatol, Jakubovi, že utekal do cudziny chudobný, ale vracal sa bohatý. Čítame o Jóbovi, že mu vrátil stratené statky, a ešte o mnohých iných mužoch a ženách Starého zákona sa dočítame, že Boh ich kroky svojim požehnaním prevádzal.
V knihách Nového zákona potom čítame, ako Kristus Pán žehnal takmer kade chodil, ako na svadbe v Káne svojim požehnaním vodu na víno premenil, ako žehnal deťom,nemocným, požehnal na púšti piatim chlebom a dvom rybám, žehnal učeníkom a ich lovu rýb, takže nalovili, až sa siete trhali, požehnal chlieb a víno pri poslednej večeri a vo svoje Telo a Svoju Krv ich premenil, áno ešte než navždy odišiel od svojich apoštolov, dal im na hore Olivovej pred svojim nanebovstúpením požehnanie.
Boh žehná ľudom stále. Bez jeho požehnanie by sme sa neobišli. Sme na ňom úplne závislí.
Čo je Bože požehnanie? Je to zvláštna priazeň nášho Boha, ktorú sprevádza naše podniky a pôsobí, že sa nám darí. Je to dar Boží, a Božie dary zostávajú nám nevyspytateľnými. Ak dal Boh niekomu zdravé, vydarené deti, hovorievame, že mu na deťoch požehnal. Ak sa niekomu darí jeho práca, rozmnožuje sa jeho majetok, hovorievame, že mu Boh na majetku žehná.
Duši našej dáva Boh milosť, telu nášmu a našim pozemským podnikom svoje požehnanie. Ani prvého, ani druhého daru si kúpiť nemôžeme, lebo sú tak veľké, že ani celý svet toľko peňazí nemá, aby ich mohol zaplatiť. Boh je tak dobrotivý, že nám ich dáva zdarma. Božie požehnanie je dar veľký, Boh nám ho zadarmo dáva, ale predsa len chce, aby sme o neho prosili. Výslovne povedal: „Proste a bude vám dané.“ Boha prosíme modlitbou a preto, ak chceme zabezpečiť požehnanie svojim prácam, pomodlíme sa, než ich začneme konať. Keď ráno vstaneme, skôr ako začneme svoje denné práce, pomodlíme sa. Rannou modlitbou vyprosujeme si vždy Božie požehnanie pre svoje práce v celom dni. Preto pokľaknime vždy ráno, akonáhle vstaneme a pomodlíme sa.
Svoje konanie posväcujme dobrým úmyslom. Všetko ku cti a sláve Božej. Sv. Ambróz hovorí: „Všetky skutky vaše, hoc by boli nízke a nepatrné, konané z lásky k Bohu a s dobrým úmyslom, sú zlaté a božské.“
Kedykoľvek niečo začíname, myslime na Boha. Naši predkovia mávali, a zbožní kresťania majú až doposiaľ vo svojich príbytkoch kropeničku so svätenou vodou. keď vychádzali, kropili sa ňou.
Vždy si máme zachovať dôveru v Boha. Kto v Boha dúfa, nikdy nezúfa. Kto v Boha dôveruje, vždy dobre pochodí.
Veľmi nám prospieva, ak prijímame s pokornou a oddanou mysľou požehnanie Velebnou Sviatosťou. (Pozn. - Sviatosť Oltárna je platná dnes len tam, kde sú biskup, alebo kňaz pravoverný, nie apostatmi (odpadlíkmi) a platne slúžia sv. omšu a tiež takýmto spôsobom vysluhujú aj ďalšie sviatosti.)
Z moci, ktorú od Boha prijali, žehnajú i biskupi, a preto buďme tomu povďační, ak môžeme prijať biskupské požehnanie.
Požehnanie udeľujú i kňazi, žehnajúci pri rôznych sväteniach, žehnaniach a udeľujúci sväté sviatosti a sväteniny. Žehnajú napr. novo narodenému dieťaťu pri krste, žehnajú snúbencom pri svadbe a pod.
Z moci Božej žehnajú nielen kňazi veriacim, ale i rodičia deťom. Požehnanie udeľujú nielen kňazi a rodičia, ale i zbožní učitelia svojim žiakom, zamestnávatelia svojim zamestnaným a pod.
Žehnajúc, používajú všetci znamenie kríža, lebo práve krížom najväčšieho požehnania sa nám dostalo a dostáva. Lepšieho vonkajšieho znamenia by si nikto vôbec ani vymyslieť nedokázal. Snáď i Pán Ježiš, keď žehnal deťom alebo žehnal chleby, použil tohto znamenia, pretože už ho vo svojom srdci nosil.
Naši predkovia hovorievali: Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania. Nič nezmôžeš, ak ti nepomôže Pán Boh.
Ak sa o požehnaní pozemského otca hovorí, že stavia domy dietok, môžeme o požehnaní Otca Nebeského povedať, že stavia paláce. Myslíme to samozrejme obrazne. Chceme tým naznačiť jeho pôsobenie a moc. Rozumieme tým nielen palác bohatstva a blahobytu, ale i palác spokojnosti, šťastia a vnútorného blaha.
Tiež si nezvykajme, pokiaľ sa nám niečo podarí, pripisovať úspech len sebe a svojim silám, ale pričítajme predovšetkým vždy zdar Bohu.
O Božie požehnanie máme prosiť, moc jeho uznávať, ale nesmieme výhradne len na ne spoliehať. Musíme sa tiež sami pričiniť. Modli sa a pracuj! Človeče, pričiň sa, Boh ti požehná. Ruka lenivá spôsobuje núdzu, pracovitá obohacuje. Sklame sa, kto čaká na nejaké zázračné zasiahnutie vyššej moci, pokiaľ sa nesnaží predtým i sám.
Všade maj oči, na všetko pamätaj, pričiň sa, aby každá práca čo najlepšie a najskôr bola vykonaná, aby všetko bolo obstarané a zabezpečené, aby nič nezhnilo, nesplesnivelo, aby nič sa neskazilo, a potom plný nádeje môžeš pomoc Božiu očakávať. Maj lásku k povolaniu! Pracuj a šetri! Vytrvaj! Neklesaj na mysli! Podriaď sa vo všetkom vôli Božej! Maj dôveru v šťastný koniec! Ak si spozoroval, že sa ti dostalo Božieho požehnania, poďakuj sa zaň!
(Spracované a upravené podľa K. Balíka Třetí nedělní a sváteční čítanka z r. 1928)
Súvisiaci článok:
Povery - Výber z kázní (XXXIV. časť) –
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/povery---vyber-z-kazni--xxxiv.-cast-.html
