Chudoba v živote Panny Márie
Ľudia obyčajne pokladajú chudobu za najväčšie nešťastie a zlo na svete; a naopak majetok a peniaze za najväčšie šťastie. Je to naozaj tak? Bohatstvo a peniaze sami o sebe nie sú zlé. Pokiaľ ich kresťan používa primerane a pomáha nimi na slávu Božiu aj iným ľuďom, môžu poslúžiť ako vhodný prostriedok na spásu duší. Hriešnymi sa stávajú vtedy, keď sú nespravodlivo nadobudnuté a sú jediným cieľom človeka. Kristus práve takýmto hovorí: „Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!“ (Lk 6,24)
Náš Spasiteľ, Pán Ježiš, vo svojom pozemskom živote uprednostňoval chudobu a sám nám bol v nej vzorom. Ako kráľ Kráľov mohol prísť na svet v najveľkolepejšom paláci – On sa však rodí v maštali; miesto toho, aby sa zabával a užíval si svetské majetky vo svojej mladosti – žije v biede; vystupuje ako sľúbený Mesiáš - a nemá, kde by hlavu sklonil. Ako biedny umiera na kríži a je pochovaný v cudzom hrobe. Túto dobrovoľnú chudobu, ako jeden z prostriedkov dokonalosti, sám radí slovami, bohatému mladíkovi: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" (Mt 19,21) Pán Ježiš od nás nežiada, aby sme predali, čo máme, je to iba rada pre niektorých; ale čo žiada od všetkých kresťanov, je chudoba ducha. „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ (Mt 5,3) Naša duša je plná rôznych starostí, strachov a márnych myšlienok. Nemá to tak byť. Od tohto falošného duchovného bohatstva nás môže oslobodiť len Pán Ježiš. Veď vlastniť Jeho, živého Spasiteľa, ktorý je najväčším pokladom, znamená vlastniť pravé bohatstvo duše.
Panna Mária, ako vo všetkých cnostiach, tak aj v cnosti chudoby najviac nasledovala svojho Božského Syna. Božia Matka pochádzala z kráľovského Dávidovho rodu a jej rodičia boli dosť zámožní. Čo činila Mária? Podľa Petra Kanízia rozdala väčšiu časť svojho majetku núdznym aj chrámu a pre seba si nechala len málo. Cirkevní učitelia tvrdia, že dary, ktoré traja králi priniesli Ježiškovi do Betlehema, boli veľmi vzácne. Mária si ich ale nenechala, hoci by zlepšili údel sv. rodiny. Ihneď ich rozdala chudobným, ako hovorí sv. Bernard, aby zdieľala život svojho Syna, ktorý „hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.“(2 Kor 8,9)
Pozorujme ďalej kríž chudoby, ktorý sprevádzal Matku Božiu. Ako často sa nedostávalo najnutnejších potrieb nielen jej samej, ale i Ježišovi! Božské dieťatko prichádza na svet v zime - najsvätejšia Panna býva v chladnej stajni; nemá, kde by svoje Dieťa položila, nemá, čím by ho zavinula, musí ho vložiť do tvrdých jaslí a zavinúť do núdznych plienok. Pred prenasledovaním Herodesa musí utekať do Egypta a tam žiť bez prostriedkov v chudobe 7 rokov; koľko tam muselo byť biedy v obliekaní, v jedle, pri bývaní! Mária však prijíma tento kríž chudoby bez reptania. Nasledujúcich 20 rokov strávených v Nazarete bolo opäť obdobie odriekania, veď zárobok sv. Jozefa bol skromný. A či sa zmenila Máriina chudoba, keď Pán Ježiš začal verejne učiť? Naopak, ešte sa zväčšila, pretože doposiaľ Kristus svojou prácou pomáhal udržiavať domácnosť, teraz však musel sám žiť z almužien zbožných ľudí. A po nanebovstúpení Pána Ježiša svätá Panna, zverená ochrane sv. Jána, ktorý sám bol chudobný nasledujúc chudobného Učiteľa, žila v takej chudobe, že po jej smrti ostali len dva odevy, ako svedčí Metafrastes a Nicefor.
Vidíme, že pri tom všetkom Matka Stvoriteľova a Kráľovná nebeská, hoci žijúc v chudobe, nenariekala, lebo všetku svoju starosť o seba prenechala Pánu Bohu, podľa Ježišových slov: „Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení!...Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše.“ (Lk 12, 29-31)Ona vie, že prílišná starostlivosť o pohodlie a pozemské majetky nám odníma zmysel pre starostlivosť o nebeské majetky, t. j. o lásku k Bohu a k blížnemu. Dnešný svet núti ľudí ustavične sa zháňať za peniazmi a majetkom a závidieť iným ich bohatstvo. Mária ale nezávidela majetok iným a nehovorila, ako sa dnes hovorí: „Prečo dal Boh iným toľko a toľko a mne tak málo? Veď sú to ľudia zlí a bezbožní a ja žijem spravodlivo, ja sa modlím – prečo som teda v takej biede?“ Takéto myšlienky treba ale zamietnuť a odohnať, lebo nie je úlohou človeka na svete byť bohatým, ale jeho hlavným cieľom je - spása duše! Bohatstvo navyše veľakrát môže byť jednou z hlavných prekážok cesty do neba. Pán Ježiš hovorí, že „bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“(Mt 19, 23-24)
Panna Mária, milujúc chudobu a zakúšajúc ju vo svojom živote, si „vyvolila lepší podiel“, (Lk 10,42) lebo odtrhla svoje srdce od vecí stvorených, a pripútavala ho vždy pevnejšie k Bohu. „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ Tento sľub sa mnohonásobne uskutočnil na Panne Márii. Tým kráľovstvom Božím bola za jej života milosť Božia, ktorá obohacovala jej dušu podľa slov Ducha Svätého: „Kráľovstvo Božie je vo vás.“(Lk 17,21) Tým kráľovstvom nebeským bol pre Máriu jej Syn Ježiš. Tým kráľovstvom nebeským bola pre Matku Božiu aj jej veľká sláva v nebi, odpovedajúca jej zásluhám, ku ktorým tak veľmi prispela jej chudoba. I my podľa vzoru svätej Panny nezháňajme sa príliš za svetskými márnosťami ako neverci, ale milujme cnosť chudoby, ktorej krása sa nikdy nemení a jej cena trvá večne.
Modlitba
Ó, Panna najsvätejšia, vypros nám ducha chudoby, aby sme sa, ak nám Pán Boh dal majetok, príliš k nemu neupínali, nezneužívali ho k zlým náklonnostiam, ale používali ho na konanie milosrdných skutkov ako prostriedok k spáse. Amen.
(Preložené a doplnené zo spisu Měsíc Máj, 31 promluva k úcte Panny Márie s příklady od F. Šebestíka z roku 1930 v Prahe)
(http://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/ako-panna-maria-konala-povinnosti-svojho-stavu.html)
