Katolícka náuka o hriechu z katechizmov (1. časť)
1. Čo je hriech?
Hriech je vedomým a dobrovoľným prestúpením prikázania Božieho alebo cirkevného: myšlienkou, žiadosťou, slovom, skutkom, alebo nevykonaním dobrého.
„Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.“(1 Jn 1, 8)
2. Je človek zodpovedný za každý svoj skutok?
Človek je zodpovedný len za taký skutok, ktorý urobil vedome a dobrovoľne.
3. Čo značia slová „vedomé prestúpenie prikázania Božieho alebo cirkevného“?
Slová „vedomé prestúpenie prikázania Božieho alebo cirkevného“ značia, že sme si plne vedomí zla svojho skutku.
4. Čo značia slová „dobrovoľné prestúpenie prikázania Božieho alebo cirkevného“?
Slová „dobrovoľné prestúpenie prikázania Božieho alebo cirkevného“ značia, že zlo robíme svojvoľne a nie z donútenia.
5. Aké hriechy rozoznávame?
Rozoznávame dva druhy hriechov: smrteľný, čiže ťažký, a všedný, čiže ľahký.
6. Kto sa dopúšťa smrteľného hriechu?
Smrteľného hriechu sa dopúšťa ten, kto celkom vedome a celkom dobrovoľne prestúpi prikázania Božie alebo cirkevné vo veľkej veci.
„Keď niekto vidí, že jeho brat pácha hriech, ktorý nevedie k smrti (teda všedný), nech prosí a Boh mu dá život, totiž tým, čo páchajú hriech, ktorý nevedie k smrti. Je aj hriech, ktorý vedie k smrti (teda smrteľný); o takom nehovorím, že sa treba zaň modliť.“(1 Jn 5, 16)
(Napr. smrteľným hriechom je, ak sa niekto nikdy nemodlí; ak sa niekto veľmi opije; ak niekto zavraždí nenarodené dieťa).
7. Aké následky má smrteľný hriech?
Má tieto následky: zbavuje nás milosti posväcujúcej; nároku na nebo, ktorý sme získali pri krste; privádza na nás časné i večné tresty Božie; pripravuje nás o všetky zásluhy nebeské, ktoré sme si nadobudli a činí nás neschopnými získať si nové.
„A aký úžitok ste mali vtedy z toho, za čo sa teraz hanbíte? Veď koniec toho všetkého je smrť!... Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“(Rim 6, 21. 23)
8. Odkiaľ vieme, že smrteľný hriech je ťažkou urážkou Boha?
Že smrteľný hriech je ťažkou urážkou Boha, vieme z toho, ako Boh potrestal za hriech anjelov a prvých rodičov, z učenia Ježiša Krista a z jeho umučenia a prehorkej smrti, ktorú podstúpil, aby nás zmieril s Bohom.
„Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený alebo krivý, ako keby ťa mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodiť do večného ohňa. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do ohnivého pekla.“ (Mt 18, 8 – 10)
9. Kde ide človek, ak zomrie v smrteľnom hriechu?
Ak človek zomrie v smrteľnom hriechu, ide do pekla na veky.
10. Ako sa možno zbaviť smrteľného hriechu?
Smrteľného hriechu sa možno zbaviť sviatosťou pokánia a pomazania nemocných a v nebezpečenstve života dokonalou ľútosťou.
(Za istých okolností aj počas života – /dokonalá ľútosť, silné predsavzatie sa polepšiť/, Boh odpúšťa i ťažký hriech, no katolík je povinný predovšetkým pred prijatím sviatostí, pokiaľ má možnosť, sa z neho ešte vyspovedať).
11. Môže človek dosiahnuť odpustenie každého hriechu?
Každý hriech, všedný aj smrteľný, môže byť odpustený, ak ho úprimne ľutujeme a sľúbime sa polepšiť.
„Ale ak vyznávame svoje hriechy, on (Ježiš) je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.“(1 Jn 1, 9)
12. Kto sa dopúšťa všedného hriechu?
Všedný hriech pácha: kto prestúpi prikázanie Božie alebo cirkevné len v malej veci; kto prestúpi prikázanie vo veľkej veci, ale nie celkom vedome; kto prestúpi prikázanie vo veľkej veci, ale nie celkom dobrovoľne. Menší hriech sa menuje všedným (každodenným) preto, lebo ľudia sa ho vo svojej krehkosti dopúšťajú takmer každého dňa.
13. Prečo sa máme chrániť i všedných hriechov?
I všedných hriechov sa máme chrániť preto, lebo 1. aj tie urážajú Boha; 2. pomaly nás privádzajú k ťažkým hriechom; 3. priťahujú na nás časné tresty Božie. Odpustenie všedných hriechov môžeme obsiahnuť aj bez sv. spovede, tým, že ich oľutujeme a môžeme ísť počas sv. omše (slúženej pravoverným duchovným!) na sväté prijímanie.
14. Je človek zodpovedný za taký zlý skutok, o ktorom bez vlastnej viny nevedel, že je zlý?
Ak človek nevedel bez vlastnej viny, že skutok, ktorý pácha, je hriešny, nie je zaň zodpovedný a nespáchal teda hriech.
15. Je to hriech, keď človek chce niečo zlé urobiť, ale mu to niekto prekazil?
Ak niekto chce niečo zlé urobiť, ale mu to niekto prekazil, pácha hriech, lebo on ho chcel spáchať. (Napríklad: Zlodej kradne, ale mu to prekazia; spáchal hriech, lebo jeho úmysel bol kradnúť.)
Príklad:
Sv. František Xaverský sám si prával bielizeň, sám si plátal šaty. V takomto zamestnaní našiel ho raz istý známy pán, pohoršil sa nad touto prácou sv. Františka a povedal mu, že taká robota nesvedčí sa na kňaza. Sv. František len toľko odvetil: „práca zušľachťuje, len hriech uponižuje človeka“.
(Pokračovanie v 2. časti, TU: https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/katolicka-nauka-o-hriechu-z-katechizmov--2.-cast-.html)