Katolícka náuka o hriechu z katechizmov (2. časť)
16. Čo nás zvádza k hriechu?
K hriechu nás zvádza: 1. pokušenie, 2. príležitosť k hriechu. Pokušenie nás nabáda k hriechu vnútorne, príležitosť zvonka.
17. Čo je pokušenie?
Každé nutkanie spáchať hriech nazývame pokušením.
„Či nie je vojnou život človeka na zemi...“(Jób 7, 1)
18. Je už samo pokušenie hriechom?
Pokušenie nie je hriechom zatiaľ, kým s ním nesúhlasíme, alebo v ňom nemáme zaľúbenie.
19. Odkiaľ pochádza pokušenie?
Pokušenie pochádza buď z našej vlastnej náklonnosti ku zlému (následok dedičného hriechu*), buď od iných osôb, vecí a miest, buď od zlého ducha. Alebo inak povedané: k hriechu nás zvádza telo, svet a diabol. (porov. 1 Jn 2, 15 – 16; Mt 4, 1 – 11).
„Nech nik v pokušení nehovorí: "Boh ma pokúša." Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza.“ (Jak 1, 13 – 14)
*(Dedičný hriech po Adamovi a Eve a jeho následky dedia všetci ľudia. Výnimkou bola Panna Mária. Dedičný hriech zmýva svätý krst. Ježiš Kristus, Boží Syn, trpel a umrel za to, aby:
a, zadosťučinil Bohu Otcovi za dedičný hriech a za všetky naše osobné hriechy;
b, aby nás zachránil od pekla a vykúpil nás zo všetkej moci hriechu i satana;
c, aby nám otvoril nebo a spasil nás.
20. Čo máme činiť v pokušení?
V pokušení sa máme modliť a hneď ako ho zbadáme, máme mu odporovať. Najlepšie prostriedky na premoženie pokušenia sú: zamestnávať sa a nezaháľať; myslieť na Boha; myslieť na Boží súd; myslieť na muky Ježiša Krista; prežehnať sa; modliť sa; cvičiť sa v sebaovládaní; cvičiť sa v ovládaní zmyslov; pristupovať k sviatostiam.
„Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.“(Jak 1, 12)
„Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ (Mt 26, 41)
21. Čo môže byť príležitosťou k hriechu?
Príležitosťou ku hriechu môže byť nejaká osoba alebo spoločnosť, nejaké miesto, nejaká zábava, - slovom všetko, čo nás zvonka zvádza k hriechu.
„Kto dlho sedí pri ohni, sa roztopí, hoci by bol zo železa.“ (Sv. Izidor) „Kto miluje nebezpečenstvo, zahynie v ňom“, hovorí Písmo sväté. (Sir 3, 27)
To, čo nás veľmi ľahko privedie do hriechu, menujeme blízkou príležitosťou k hriechu. Kto sa bez dostatočnej príčiny vystaví blízkej príležitosti k smrteľnému hriechu, pácha smrteľný hriech už tým, že sa blízkej príležitosti nevyhol. Svätý Michal, bráň nás proti úkladom diablovým!
22. Aké hriechy rozoznávame podľa ich obsahu?
Podľa obsahu a zamerania rozoznávame tieto druhy hriechov: hriechy hlavné, proti Duchu Svätému, do neba volajúce a hriechy cudzie.
23. Ktorých je sedem hlavných hriechov?
Toto je sedem hlavných hriechov:
1. Pýcha: je to preceňovanie seba, tiež nezriadená žiadosť po prednosti a ponižovanie iných; áno, ešte aj Boha. Je koreňom všetkých neprávostí. (Príklad pýchy vidíme napr. na farizejovi v chráme)
2. Lakomstvo: je to nemierna dychtivosť, nezriadená žiadosť po pozemských majetkoch, alebo napr. po peniazoch. (Príklad Judáš)
3. Smilstvo: to sú hriechy proti 6. a 9. prikázaniu Božiemu. Ide o priestupok proti sv. čistote. (Ľudia za časov Noemových)
4. Závisť: je to zármutok, že iný má viac, či už majetku a či Božieho požehnania a schopností ako my. (Izraelský kráľ Saul)
5. Obžerstvo: je nemiernosť v jedení a pití. (Podobenstvo o boháčovi)
6. Hnev: je rozčúlenie mysle, spojené s túžbou pomstiť sa.
„Človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.“ (Jak 1, 20)
7. Lenivosť: hriešna neochota plniť povinnosti svojho povolania, zamestnania a svojho náboženstva. (Príklad z evanjelia o lenivom sluhovi)
Tieto hriechy nazývame hlavnými, lebo z nich pochádzajú ostatné hriechy a sú protikladom mravných čností.
24. Ktoré sú hriechy proti Duchu Svätému?
Sú to tieto hriechy:
a, opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo. (Napríklad ľudia pred potopou)
b, zúfanie nad Božím milosrdenstvom. Je to nedôvera, že nám Boh odpustí hriechy. (Príklad Kain, Judáš).
Iný, povzbudivý príklad: Dve sestry sv. Doroty počas svojho mučenia zapreli vieru v Krista. Preto ich poslali do žalára k sv. Dorote, aby aj ju naviedli k zapretiu viery. Sv. Dorota s takým nadšením hovorila svojim dvom sestrám o kráľovstve Božom, že tie do seba vstúpiac usedavým plačom padli k nohám svojej sestry a prosili ju, aby im povedala, čo majú robiť. „Činte pokánie!“ – „Či môžeme úfať od Boha odpustenie?“ – „Úfajte! Zúfalstvo je u Boha väčší hriech, ako zaprenie viery.“ Dve sestry poslúchli radu. Hneď išli pred svojho sudcu a oznámili mu, že veria v Ježiša a hotové sú i životy svoje obetovať za vieru. Na toto vyznanie obidve za živa boli upálené. Mučeníctvom napravili svoj predošlý hriech. Zúfalstvo bolo by im zaprelo, ale úfanie otvorilo im brány nebeské.
c, odporovanie poznanej kresťanskej pravde. (Farizeji z evanjelia)
d, závidenie milosti Božej inému. (Opäť napr. Kain)
e, mať zatvrdlivé srdce oproti spasiteľnému napomínaniu. (Napríklad Faraón za čias Mojžiša)
f, tvrdošijne zotrvávať v hriechu a nekajúcnosti. (Napr. nekajúci lotor na kríži)
Pri týchto hriechoch človek zatvára svoje srdce pred milosťou Ducha Svätého, preto ich takto voláme.
25. Ktoré sú do neba volajúce hriechy?
Patria tu tieto hriechy:
Úmyselná vražda.
„Či netečú slzy po tvári vdove a jej výkriky sa nevznášajú (proti tomu), kto ich vyvolal? Lebo slzy z jej tváre vystupujú do neba a Pán, keď ju počuje, nebude sa z toho radovať.“ (Sir 35, 18 – 19)
Sodomský hriech. (Tento sa nachádzal v starších zoznamoch)
Sužovanie alebo zväčšovanie biedy chudobných, vdov a sirôt.
Zadržanie alebo uberanie zaslúženej mzdy.
„Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov.“ (Jak 5, 4)
Tieto hriechy menujú sa do neba volajúcimi, lebo ich neprávosť je taká hrozná, že takrečeno do neba volajú o pomstu. Aj Písmo sv. ich tak menuje.
26. Ktorých je deväť cudzích hriechov?
Cudzie hriechy sú:
1. k hriechu radu dať, (Napríklad rada Rebeky Jakubovi; Kajfáš radí zabiť Pána Ježiša)
2. iných k hriechu popudzovať, (Napr. Eva; alebo kto nemravné knihy píše alebo také obrazy maľuje)
3. iným kázať hrešiť, (Napr. Dávidov rozkaz Joabovi ohľadom Uriáša)
4. k hriechu iných privoliť, „Šavol schvaľoval, že ho (Štefana)zabili.“ (Sk 8, 1)
5. k hriechu iných pomoc dávať, (Napr. Pilát)
6. pri hriechu iných mlčať, (Napr. Áron, keď sa Židia klaňali zlatému teľaťu)
7. iných hriechy zastávať, (Ozvať sa v obrane zla)
8. iných hriechy netrestať, (Napr. Héli netrestal svojich synov)
9. iných hriechy chváliť, (Napr. Židia chválili Herodesa, že dal usmrtiť Jakuba apoštola)
Tieto hriechy sa menujú cudzími, lebo sa ich iní dopúšťajú, ale i nám, ako spoluvinníkom, bývajú pripočítané.
K článku pozri i list: Výber z kázni V. – https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/vyber-z-kazni-v.-----ucinky-svatej-spovede.html
Z praktických duchovných rád o. patriarchu o vyslobodení z moci hriechu:
Ako vzácna a drahá je krv Ježiša Krista, ktorá nás zbavuje všetkých našich hriechov
V Ježišovi máme vykúpenie skrze Jeho svätú krv - totiž odpustenie hriechov. Každý hriech musí byť potrestaný, a to buď na hriešnikovi samom, alebo na zástupcovi hriešnika. Žiadny človek, aj keby jeho hriech bol sebemenší, tomuto súdu neujde. Buď prijmem, že hriech bol už potrestaný na kríži Krista, alebo bude potrestaný v ohnivom jazere, ako o tom hovorí Božie slovo. Ako vzácna a drahá teda je krv Ježiša Krista, ktorá nás zbavuje všetkých našich hriechov! Pri svätej liturgii počujeme slovo: "Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás na odpustenie hriechov."
Prenikla skutočne táto pravda náš každodenný život?
Počítam ja vo svojom živote s mocou tejto krvi?
Mali by sme sa skutočne cvičiť v tom, ako toto Božie slovo praktizovať. Tak ako Jozue, ktorý dňom i nocou hĺbal nad Božím slovom, študoval ho, modlil sa nad ním, prosil o svetlo Božieho Ducha. On však tiež to slovo žil, mal s ním osobnú skúsenosť, a až potom ho učil Boží ľud. My to koľkokrát robíme opačne. Keď Božie slovo počujeme, hneď ním poučíme druhých, ale sami sa nad ním nemodlíme a nežijeme ho. Teda aj my máme zvestovať radostnú správu o Božom odpustení, o moci Kristovej krvi, ale to má byť naším osobným svedectvom. Máme to denne prežívať na modlitbe, a keď už nie počas dňa, tak aspoň večer než zaspíme. Je to otázka jednej minúty. Postaviť sa do Božieho svetla, nechať sa týmto svetlom preniknúť a potom skutočne uprieť pohľad viery na kríž Kristov a uvedomiť si moc Jeho krvi.
K téme sú vhodné napr. aj tieto vyučujúce videá:
Boj proti hříchu
https://www.youtube.com/watch?v=gavdbRa8dqk
Vysvobození z hříchu je v Kristu
https://www.youtube.com/watch?v=mSvFoi8G6YE&t=247s
Dědičný hřích a osvobození v Kristu – 1. část
https://www.youtube.com/watch?v=qSIMhNRcuCQ
Dědičný hřích a osvobození v Kristu – 2. část
https://www.youtube.com/watch?v=W9jwsHowUEw
Podobný článok: O čnostiach
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/o-cnostiach.html
Spracované z literatúry:
BARÁCZIUS, J. – MILAN, V.: Katechizmus v kázňach. Sväzok II. O prikázaniach. Ružomberok : „Lev“, kníhtlačiarsky a nakladateľský spolok úč. spol., 1921.
Katechizmus pre V. ročník ľud., I. triedu meštianskych a I. triedu stredných škôl. Trnava : Spolok sv. Vojtecha v Trnave, 1948.
Malý katechizmus pre katolícke dietky. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1948.
ZÁŇ, A. J.: Katechizmus pred dospelých. Johnstown, N. Y., 1957.
PӦSTÉNYI, J.: Malý katechizmus katolíckeho náboženstva. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1969.
