Verím v Boha, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného (Krédo)
Hmotná a duchovná energia
Energia hmoty nie je večná. Hmota sa rozpadá. Slnko poskytuje energiu prostredníctvom nukleárnej fúzy. Dochádza k premene vodíka na hélium. To platí o všetkých hviezdach. Slnko opustí za jednu sekundu 5 miliónov ton hmoty. Je to viacej energie, než by dokázali vyrobiť na zemi za jeden rok v jednej miliarde veľkomiest.
- Vo všetkej hmote sa ukrýva obrovská energia.
- Rovnica E=mc² udáva, že vnútorná energia hmoty je rovná jej hmotnosti vynásobenej druhou mocninou rýchlosti svetla. Teda Energia = hmotnosť × 299 792 km za sekundu na druhú.
- Energia má teda svoju hmotnosť. To platí i o svetle.
- Nukleárne reaktory premieňajú na energiu iba malý zlomok celkovej hmoty svojho paliva.
- Keby hmota stromu priemernej veľkosti bola premenená v energiu, získalo by sa 45 biliónov kilowatthodín. USA vygenerujú okolo 4 biliónov kilowatthodín elektrickej energie za rok. Pokiaľ by teda hmota jedného stromu bola premenená na energiu a spútaná, zásobilo by to USA elektrickou energiou na viac než desať rokov.
- Vnútorná energia obsiahnutá v jednom zrnku soli by poháňala celú domácnosť počas mnohých mesiacov.
To je tajomstvo energie, ktorá je ukrytá v kúsku dreva alebo zrnku soli. Ale aká „energia“ je v ľudskom duchu, ktorého Boh vložil do hmotnej schránky nášho tela? Duch túži po Bohu; ako magnetická strelka nech už s kompasom hýbeme na akúkoľvek stranu, stále sa otáča k severu, či ako moreplavec túži po pevnine a smädný na púšti po vode, ďaleko viac túži ľudský duch po Bohu, od ktorého vyšiel. Tam je jeho pravý domov.
Duchovná energia lásky k Bohu – touto nestvorenou a večnou láskou sa ľudský duch zjednocuje so samotným Bohom, zdrojom a prameňom všetkého stvorenia v celom vesmíre. Boh stvoril človeka k svojmu obrazu. Z lásky k nám dal svojho Syna, aby kto v Neho uverí, nezahynul, ale mal život večný. Náš duch je držaný hriechom – teda lžou a zlom – ako vo väzení. Avšak v hodinu smrti bude duch s veľkou silou tiahnuť k Bohu, ku ktorému sa túži vrátiť, lebo On ho z lásky stvoril a daroval mu existenciu.
Niekoľko veriacich vedcov chcelo zmerať túto duchovnú energiu, ktorá v hodine smrti určitým spôsobom odchádza a pôsobí na fyzickú hmotu tela. Vymysleli zvláštny merací prístroj, ktorým chceli túto energiu lásky zmerať. Poznali človeka, ktorý žil spravodlivým životom, hľadal a miloval Boha a jeho láska k Bohu bola v mnohých utrpeniach prečistená a hlboko zakorenená. Túžil po stretnutí s milujúcim Bohom. Keď už od umierajúceho odišiel kňaz, sledovali na prístroji v posledných momentoch umierania, ako znázorní prechod z času do večnosti. Keď sa blížila smrť, ručička začal stúpať a v momente smrti ručička vyskočila na maximum.
Všetci boli šokovaní, a jeden z nich otvoril Písmo a čítal: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky?... ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“(Rim 8, 35 – 39). Iný prečítal: „A navráti sa prach do zeme, čím bol aj (predtým); a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.“(Kaz 12, 7).
Vesmír
Skutočnosť, že existuje vesmír, znamená, že tu musí byť Stvoriteľ, pretože vesmír a energia v ňom majú svoj počiatok, a preto vyžadujú príčinu. Na večnej bytosti nie je nič iracionálneho. Iracionálne je, keď niečo začne existovať bez príčiny, pretože narušuje kauzalitu.
Množstvo hviezd
V našej mliečnej dráhe je asi 100 miliárd hviezd. Predpokladané množstvo viditeľných galaxií je 170 miliárd, a každá z nič má v sebe miliardy, stovky miliárd či dokonca bilióny hviezd. Koľko sa odhaduje, že je vo vesmíre hviezd? Odhaduje sa miliarda biliónov hviezd vo vesmíre!!!
Človeče, zastav sa! Keď hviezdy v noci svietia, aspoň raz vo svojom živote pohliadni hore a otvor tiež oči rozumu a uvedom si, čo je vesmír a čo naša zem. Kto som ja a kto je Stvoriteľ. Keď sa zastavíš a zahladíš sa na hviezdnaté nebo, uvedom si, že Ten, kto toto stvoril, ťa teraz vidí, pozná a miluje. On i teba stvoril a dal ti nesmrteľné semienko svojho Ducha. Si Božím obrazom.
Tvoja životná púť v čase je skúškou, či prijmeš Jeho lásku a tým i Jeho najväčší a najcennejší dar, ktorým je Ježiš. V Ňom je plnosť Božstva a v Ňom toto Božstvo prijímaš i ty. Ježiš zomrel za tvoje hriechy, aby ti získal nielen hviezdne nebo, ale predovšetkým večné nebo. V Ňom je svetlo. Nie to, ktoré vychádza zo Slnka a hviezd, ale svetlo večné, ktorým je samotný Boh. V tomto svetle vidíš i svetlo večnej slávy a večného šťastia, ktoré ti Boh pripravil. Jedinou cestou do večnej slávy, ktorú dal Boh, je Ježiš. On je cesta, pravda a život (Jn 14, 6). V nikom inom niet spásy (Sk 4, 12). Prijmi s vierou Ježiša ako dar od večného Otca! Tým sa staneš Božím dieťaťom a môžeš k Bohu volať: „Abba, Otče!“ Daj Ježišovi svoj hriech a svoje problémy. V Ježišovi máš odpustenie a život večný. Tvoj duch skoro opustí telesnú schránku a potom v Božom svetle uvidíš, a to už z tváre do tváre, nie iba ako v matnom zrkadle, Boha, svojho Stvoriteľa. On ťa čaká. Ježiš ti pripravil miesto vo večnej sláve (Jn 14, 3).
Darwinizmus má za cieľ poprieť existenciu Stvoriteľa
Darwinisti tvrdia, že k evolúcii došlo prirodzeným výberom. Toto tvrdenie má jednu podstatnú logickú chybu. Pokiaľ vyberám, musím mať aspoň dve možnosti voľby a druhá možnosť musí nejako vzniknúť. Preto podstatou problému evolúcie nie je prírodný výber, ale ako vznikla druhá možnosť, teda ako vznikla nová bielkovina, ktorý by organizmu priniesla nejakú výhodu pre prežitie.
Náhoda a počet pravdepodobnosti
Podľa Darwina prebiehal vývoj tak, že malé náhodné zmeny, ktoré sa v organizmoch objavili (a tie boli zrejmé pri vzniku rôznych rás), boli preferované prirodzeným výberom. Problém však nastal v okamihu, kedy bola objavená DNA, molekulárny princíp dedičnosti, spočítaná veľkosť genómu a zistené rozdiely v sekvenciách bázy u jednotlivých druhov, takže bolo možno skúmať, či je táto hypotéza vierohodná. Ďalej bol určený i vek jednotlivých druhov a rodov a nie je už teda možné sa bezmyšlienkovite zaklínať miliónmi rokov, behom ktorých sa vraj živočíchy vyvíjali.
Tiež je nutné mať na pamäti, že dedičné mutácie vznikajú len v bunkách, z ktorých vznikajú vajíčka a spermie. Mutácie v bunkách tvorených behom rastu (somatických) dedične nie sú. Stále platí, že genóm je veľmi stabilní, inak by organizmy neprežili.
Verím v Boha, Stvoriteľa neba i zeme
„...A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý...“
Na Boží rozkaz došlo k rozdeleniu vodných zásob zeme; časť ich zostala na zemi a druhá časť nad ňou utvorila obrovský vodný plášť. A Boh povedal: „Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!" A stalo sa tak. A Boh nazval súš "zemou" a zhromaždište vôd nazval "morom". A Boh videl, že je to dobré.“ (Gn 1, 9 – 10)
Voda má pre našu planétu nesmierny význam. Voda v kvapalnom stave je na zemskom povrchu dôležitá kvôli atmosfére a miernej povrchovej teplote i kvôli existencii života. Voda v tomto stave môže v slnečnej sústave existovať iba na Zemi. Na Marse je prítomná iba v podobe ľadu a na Venuši len v podobe pár. Na ostatných planétach, pokiaľ sa tam vôbec vyskytuje, je len ako ľad. Iba na Zemi sa nachádza vo všetkých troch skupenstvách. Udalosti tretieho dňa však oddelením vôd od súše neskončili. Boli už zabezpečené všetky podmienky, aby planéta dostala prvých pionierov života – rastliny. Bola tu plynná atmosféra s potrebným oxidom uhličitým (CO₂) a bola i voda pre fotosyntézu. Bolo taktiež svetlo a teplo.
Každý atóm uhlíka v organických zlúčeninách ľudského tela pochádza z činnosti rastlín, ktorú nazývame fotosyntéza. Fotosyntézou rastliny vyrábajú z oxidu uhličitého a vody organické látky: cukry, celulózu, tuky, liečivé látky a pritom uvoľňujú do ovzdušia životodarný kyslík, ktorý dýchame.
Piaty deň sa na Boží rozkaz vody začali napĺňať rybami a inými druhmi vodných živočíchov a nad súšou po prvý krát zašumeli krídla vtákov; vo vode i vo vzduchu každý podľa svojho druhu. Títo živí tvorovia sú Božím stvorením, nevznikli náhodou, a od svojho Stvoriteľa dostali do vena dve dôležité veci: Jeho požehnanie a schopnosť sa množiť iným spôsobom než rastliny. Vody sa naplnili životom a sú stále plné, i keď sa z morí každoročne vyloví milióny ton rýb a iných živočíchov.
Ryby sú obdivuhodným spôsobom vybavené k pohybu vo vode svojimi plutvami a vtáci na lietanie vo vzduchu svojimi krídlami. Ryby i vtáci sa rozmnožujú vajíčkami. Ale ich oplodňovanie sa odohráva za odlišných okolností. Ryby i vtáci sú schopní sa sťahovať na obrovské vzdialenosti.
Tichomorské slede plávajú proti prúdu riek, prekonávajú prekážky, ako sú pereje a vodné hrádze. Samičky vyhľadávajú ku kladeniu ikier tiché miesta a samčekovia ich nasledujú. Vypúšťajú mliečnu látku na oplodnenie ikier, ktoré potom ohrieva slnko. Vyliahnuté potomstvo sa vracia do oceánu tou istou cestou, ktorou predtým v opačnom smere plávali ich rodičia. Bez kompasu a bez radaru plávajú ryby stovky kilometrov a napĺňajú more.
A čo povedať o sťahovavých vtákoch, ktorí každoročne absolvujú tisíce kilometrov tam a späť podľa ročných období? Výsledok piateho dňa pri Božej kolaudácii bol presne podľa Božieho projektu. „A Boh videl, že je to dobré.“
Šiesty deň sa Boží rozkaz medzi stromy, v ktorých korunách už spievajú vtáci, a v zelenej tráve začal ďalší ruch života. „Živé duše“, teda ďalšie živočíchy, začali okupovať našu planétu, každý podľa svojho druhu a podľa predom určeného Božieho programu: cicavce, plazy, obojživelníky, červy a hmyz. Nie postupnými premenami od jednoduchých k zložitejším, nie nespočetnými pokusmi a omylmy po sto miliónov rokov. Ale každé sa tu objavilo podľa svojho druhu a začalo sa rozmnožovať svojim spôsobom.
Hmyz, obojživelníci a plazy sa množia pomocou vajíčok. Cicavce sa rozmnožujú rodením mláďat, o ktoré sa potom starajú. Každý tvor podľa svojho druhu dáva sebe podobné potomstvo podľa zákonitosti dedičnosti, ktoré zároveň umožňujú variácie, obmeny v rámci každého druhu.
Ale šiesty deň neskončil stvorením suchozemských živočíchov. Postavenie človeka voči neživej prírode je dané výrazom: „prach zo zeme“. Chemické prvky, z ktorých je vybudované ľudské telo, sa nachádzajú i v neživej prírode: uhlík, vodík, kyslík, dusík, fosfor, síra, horčík, vápnik, železo, sodík, draslík atď. Po chemickej stránke sme zložkou prírody. Z nej sme vyšli a do nej sa vrátime. Z neživej prírody prijímame kyslík, ktorý dýchame, vodu, ktorú pijeme, soli, ktorými upravujeme svoje pokrmy. Ale patríme i do živej prírody. Sme „dušou živou“ podobne ako živočíchovia. V našom tele fungujú urýchľovače chemických premien, nazvané enzýmy. Sú zhodné svojimi funkciami i celkovou stavbou s enzýmami živočíchov, rastlín a mikróbov. Fyziologickú rovnováhu v našou tele regulujú hormóny.
Je proti rozumu veriť mýtu o Darwinovej evolúcii! Popiera, že za stvorením je múdry a všemohúci Stvoriteľ – Boh! Matematická teória pravdepodobnosti ukázala, že šanca pre samovoľný vznik jednej molekuly bielkoviny je prakticky nemožná. Pravdepodobnosť vzniku pomerne malej molekuly bielkoviny, akou je inzulín, náhodným zoskupeným ich stavebných jednotiek je tak nesmierne nepatrná, že je prakticky nemožná. Podľa výpočtov šanca na náhodný vznik molekuly inzulínu, keby boli k dispozícii všetky atómy potrebných prvkov prítomné vo vesmíre, je následná: jediná molekula inzulínu by mohla vzniknúť raz za 10 ²⁶² rokov. Z potrebného počtu rokov, čo je jednotka s 262 nulami, by však tzv. evolúcia mala k dispozícii len 10 ¹º rokov.
Semená
Každé semeno je drobný zázrak. Malinké semienko Sekvoja je naprogramované tak, aby z neho vyrástol najväčší strom na zemi. Dosahuje výšku 90 metrov a váži mnoho ton. Jednoduché semienko jablka je navrhnuté tak, aby v budúcich rokoch štedro poskytovalo lahodné ovocie. Na zemi jestvuje veľké množstvo semien, z ktorých vyrastie rada prekrásnych kvetín.
Pomyslíme na rozmanitosť semien. V knihe Genezis sa píše, že každé semeno nesie vždy plody podľa svojho druhu. Plody i ich vedľajšie produkty poskytujú potrebnú stravu a zdroje pre človeka i jeho prostredie. Prvé semená, nájdené ako fosílie, vypadajú úplne rovnako ako tie dnešné.
Semená sú majstrovským dielom mikro miniaturizácie. Obsahujú v sebe živé bunky, úžasné zložité továrničky. Vnútri každého semienka je malá embryonálna rastlinka. Má už listy, kmeň a koreň, ovinuté osemením, ktoré ich chráni. Je naplnené všetkými druhmi receptorov počúvajúcich signály z okolia, aby vedelo, aká je teplota, aká vlhkosť, koľko je kyslíku. To všetko musí byť dostupné predtým, než vyklíči. Aby vyklíčilo a prospievalo, potrebuje semeno vhodnú pôdu a živiny, dokonalé vlastnosti vody, vhodné frekvenčné spektrum svetla, správnu atmosféru a potrebných opeľovačov. To všetko muselo byť dostupné od počiatku, aby semená mohli prinášať hojnosť požehnania pre ľudstvo!
Teda vnútri skromného semienka je samotný život. Žiaden vedec nikdy nedokázal zostrojiť syntetické semeno. Semená sú naprogramované, aby zostali spiace, dokiaľ nebude k dispozícii voda a teplo. Kto zaviedol túto schopnosť monitorovať teplotu a vlhkosť? Kto určil semenu vhodný čas ku klíčeniu? Kto povedal koreňom: vy musíte rásť dole, a kmeňu: ty musíš rásť nahor?
V prvej kapitole Genezis Boh povedal: „Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno, podľa svojho druhu na zemi!" A stalo sa tak.“ Rastliny nie sú semená. To nám odpovedá na otázku, čo bolo skôr: semeno alebo rastlina? Boh stvoril rastlinný život zo semenami vo vnútri.
Bobry, vodní architekti
Bobry sú cicavce dýchajúce pľúcami, ktoré trávia väčšinu času vo vode. Z tohto dôvodu má bobor v ušiach a v nose zvláštne záklopky. Boh vybavil bobrov „zabudovanými“ ochrannými okuliarmi. Ich viečka sú totiž priehľadné, takže môžu pod vodou zatvoriť oči, a aj tak stále mimoriadne dobre vidia. Bobor používa plutvový chvost, ktorý pokrýva šupinatá koža, ako kormidlo pri plávaní. Bobria srsť musí byť omasťovaná, aby sa zabránilo vode v prístupe ku koži. Pod vodou upláva bobor asi 800 metrov alebo i viac. Bobor má veľké pľúca a pečeň, ktoré mu dovoľujú urobiť si väčšie zásoby vzduchu a okysličenej krvi. Bobrí domov je dielom vynikajúceho staviteľa. Dúpä je zbudované z konárov a izolované pred chladom zeminou. Strecha má uprostred dieru, čo umožňuje vetranie. Prístup do brlohu je jedine zospodu, z vody, pričom vchodov a východov je niekoľko pre prípad, že by bolo nutné dúpä rýchlo opustiť.
Juhoamerický elektrický paúhor
Juhoamerický elektrický paúhor rodu Electrophorus dokáže vyrobiť až 600 voltov, čo stačí k omráčeniu človeka, a dokonca to zrazí na kolená i kone.
Severoamerická ryba rodu Astroscopus čeľade Uranoscopidae, s hranatou veľkou hlavou, leží v súlade so svojou prirodzenosťou nehybne na dne, dokiaľ okolo nepláva obeť. Potom je korisť omráčená 50 voltovým výbojom a požitá.
Títo vodní tvorovia majú zväzky svalových vlákien, ktoré fungujú do značnej miery ako batérie v automobile. Tieto vlákna sú vysoko účinné, schopné vytvoriť výboje niekoľko krát za sekundu o rôznom napätí v súlade s potrebami zvieraťa.
Nepriateľské vzťahy v prírode nastali až po prvom hriechu našich prarodičov. Použitie a využitie elektriny bolo pôvodne iné, slúžilo inému účelu, napr. navigácii. Zmena účelu vznikla zrútením pôvodne stvoreného sveta následkom neposlušnosti Božích zákonov – ako na duchovnej úrovni, tak i na fyzickej.
(Pokračovanie v 2. časti.)
O Bohu Stvoriteľovi (II. časť)
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/o-bohu-stvoritelovi--ii.-cast-.html
