O dôvernej modlitbe
výber z kázni (XXII. časť)
K svojim učeníkom Kristus Pán raz povedal: „Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to.“ (Jn 16, 23). Inokedy im povedal: „Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať.“ (Mk 11, 24). Keď k Nemu prichádzali nemocní a prosili ho, aby im vrátil zdravie, povedal im: „Dúfaj, viera tvoja ťa uzdravila.“
Jeho apoštoli, ktorí s ním stále boli, Ho vídali a počúvali a jeho zásady si osvojili, tiež sami ostatných veriacich k dôvere povzbudzovali. Tak apoštol Jakub nabáda veriaceho: „Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.“ (Jak 1, 6). Svätý Pavol napomínal: „Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena“ (Hebr 10, 35) a poučoval: „Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.“ (Hebr 4, 16).
Prví kresťania, poučení svätými apoštolmi, pokľakali na modlitbách a prosili a túžili po vypočutí. Ak chceme mať dôkaz, zaleťme duchom do Jeruzalema, a tej noci, po ktorej mal byť Peter vyvedený zo žalára a popravený, uvidíme ich, ako namiesto spánku kľačia a úpenlivo sa modlia k Bohu za Petra. Modlitby ich nemohol Boh nevypočuť a poslal anjela, aby Petra zo žalára a z nebezpečenstva smrti vyslobodil.
Tiež naša svätá cirkev, ktorá plnosť viery a pravého učenia prijala a ako oko v hlave ich stráži, poučuje nás o modlitbe a o jej vlastnostiach, nezabúda nás upozorniť, že modlitba, pokiaľ má byť správnou a účinnou, musí byť spojená s dôverou. Pre naše povzbudenie a poučenie vkladá do svojho katechizmu tiež túto vetu: Dôverne sa modlíme, keď so všetkou istotou očakávame, že nás Pán Boh vyslyší.
Povzbudení príkladom nášho milého Vykupiteľa, jeho svätých apoštolov, prvých kresťanov a poučení našou svätou cirkvou, modlime sa vždy s dôverou. O výsledku svojej modlitby vôbec nepochybujme. Musíš zopnúť ruky a pozdvihnúť srdce svoje a myslieť si: Boh ma úplne určite vypočuje.
Modli sa asi tak, ako sa modlil prorok Eliáš, keď chcel, aby Boh zoslal oheň z neba na jeho obetu a tak podal dôkaz svojej všemohúcnosti a pravosti: „Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech sa tento ľud dozvie, že ty si Pán, Boh, a že ty si obrátil ich srdce späť!“ (1 Kr 18, 37)
Alebo ako onen malomocný, ktorý krokom nádeje zrýchleným sa ponáhľal ku Kristovi zostupujúcemu z hory blahoslavenstiev a volal: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť“. (Mt 8, 5)
Každého, kto s dôverou prosil, vždy Boh vyslyšal a počuje doposiaľ, lebo je pravdivé, čo hovorí sv. František Saleský: „Prameň dobroty Božej je vždy nevyčerpateľný a nemenší sa, i keď milióny z neho čerpajú.“ Milosrdenstvo Jeho je nevyčerpateľné, ruka Jeho vždy otvorená, a sluch Jeho vždy k prosiacim naklonený. Nič nemôže jeho moc obmedziť a Jeho dobrotu vyčerpať. S dôverou vstávaj a svoje denné práce začínaj, s dôverou si líhaj večer k odpočinku.
Najdôvernejšie sa máme modliť, keď pomoc Božou najviac potrebujeme, ako napríklad: v nemoci, v nešťastí a v biede. „Počuj, Bože, môj hlasitý nárek“ (Ž 64, 2). Svätý Vincent z Pauly hovoril: „Práve v najväčšej biede máme ukázať, že dôverujeme pevne v Boha.“ Čím viac na Jóba rany doliehali, tým úpenlivejšie sa modlil. Kto v Boha dúfa, nikdy nezúfa. Kto skladá v Boha svoju nádej, nebýva sklamaný.
Keď Attila mesto Orleáns obliehal, bol tam biskupom svätý Anianus. Sám bol príkladom dôvery v Boha v modlitbe a k dôvere všetkých povzbudzoval. Už sa zdalo, že Huni mesto dobyjú; tu Anianius najskôr sa odobral do kostola a potom vstúpil na hradby, pozdvihol ruky svoje k nebesiam a prosil vrúcne Boha o pomoc. A hľa! Sotva sa pomodlil, povstala búrka a taký dážď, že nepriatelia museli odtiahnuť. Prišli síce ešte raz a opäť už mesta temer sa zmocnili, ale v čase najväčšej núdze prišiel mu na pomoc Aetius a oslobodil ho.
Keď boli Izraeliti na púšti a nemali vody, uderil Mojžiš z rozkazu Božieho do skaly a z nej vytryskol prameň vody. Vytryskol vždy, kedykoľvek slávny vodca národa palicou do skaly uderil. Ale raz sa stala podivná vec: Mojžiš stratil dôveru. Bol len človek a zabudol, že Boh súdi inak než človek. Domnieval sa totiž, keď Izraeliti Boha toľko hnevali, že Boh snáď ich odmietne a nedá im vodu. Pozdvihol síce palicu k úderu, ale hovoril: Neviem, či budem môcť vyviesť vodu. Stratil dôveru a preto prameň už nevytryskol.
Kto sa nemodlí s dôverou, toho modlitba sa nepáči Bohu, a teda nebýva vypočutá. Osvetlíme to príkladom. Pokiaľ prosí dieťa o niečo svojho otca, dôveruje, že bude vypočuté. Keby nemalo dôveru, keby pochybovalo o moci svojho otca, už by otec v jeho očiach klesol, už by strácal na svojom otcovskom majestáte. A nebolo by priamo urážkou nášho najvyššieho Otca, kedy sme pochybovali o jeho moci a dobrote? Nebol by tým Boh znižovaný? Preto správne hovorí sv. Bazil: „Nedôvera zraňuje a prekáža dobrote Božej, aby vypočula naše prosby.“
Kto stratil majetok, stratil mnoho, kto stratil zdravie, stratil veľmi mnoho, ale kto stratil dôveru, stratil všetko.
Preto kresťan, priprav dušu svoju pred modlitbou, očisti ju od pochybnosti, ako očisťujeme pole od pliev, než mu zveríme zrno, a dočkáš sa, že modlitba tvoja vydá bohatú úrodu.
(Upravené z knihy od K. Balíka Druhá nedělní a sváteční čítanka z r. 1925)
Súvisiaci článok:
Výber z kázní III. - Dôvera v Boha
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/vyber-z-kazni--iii.---dovera-v-boha.html
