O krížovej ceste
(Výber z kázni - XII.)
V dobe pôstnej viac ako inokedy si kresťania pripomínajú utrpenie a smrť svojho Vykupiteľa, Pána Ježiša Krista. Aby si toto utrpenie názornejšie predstavili, konajú zvláštnu pobožnosť, pri ktorej v duchu sprevádzajú Spasiteľa na jeho poslednej ceste z domu Pilátovho na horu Kalváriu – pobožnosť krížovej cesty.
Vlastnou krížovou cestou bola zaiste tá, ktorou išiel Kristus Pán, nesúc za naše hriechy drevo kríža, z paláca Pilátovho mestom Jeruzalemom na miesto popravy.
Podľa tradície chodievala Panna Mária po Nanebovstúpení Pána Ježiša buď sama, alebo s niektorými zbožnými ženami touto cestou a na jednotlivých miestach, ktoré ju na poslednej ceste jej Syna zvlášť dojala alebo v mysli utkvela, sa zastavovala a znova o udalosti tej uvažovala. Rovnako dozaista i apoštoli a prví kresťania s úctou sa ponáhľali k miestam, kde Pán Ježiš naposledy kráčal. Sv. Hieronym svedčí, že za jeho čias veľké zástupy chodili do svätej zeme, aby si uctili krvou a Kristovými šľapajami posvätené miesta. Že si tie miesta zvlášť pamätné tiež označovali, je samozrejmé.
K rozkvetu tejto pobožnosti prispel neskôr i svätý František z Assisi, ktorý osobne Jeruzalem navštívil a tam svoju vrelú lásku k Ukrižovanému si ešte viac posilnil. Najväčší rozkvet dosiahla krížová cesta od roku 1342, kedy z rozkazu svätej stolice bola zverená stráž Božieho hrobu a ochrana posvätných miest vo svätej zemi, františkánskemu rádu. Tí na každom zastavení pobožnosti postavili kríž alebo kaplnku, v ktorej okrem dreveného kríža ešte i umiestnili príslušné vyobrazenie udalosti z cesty Kristovej, riadili pobožnosti pútnikov a navštevovali s nimi oné miesta, kade podľa verného podania Kristus od sídla Pilátovho ku Kalvárii sa uberal. Cestu rozdelili na 12 zastavení alebo štácií, pri ktorých o jednotlivých výjavoch konali rozjímania a modlitby.
Neskôr rozšírili svoju pobožnosť ešte o dve ďalšie zastavenia, ako bol Kristus s kríža sňatý a do hrobu uložený. Takýmto spôsobom vznikla zvláštna pobožnosť „krížovej cesty“ o 14 zastaveniach, ktorá sa ľudom veľmi páčila.
Kto ju úctivo, nábožne a bez hriechu na svojej duši koná, obsiahne odpustky. Pápež Benedikt XIV. roku 1741, potvrdzujúc všetky predchádzajúce odpustky pre všetkých veriacich, pomodliac sa ju v Jeruzaleme, prehlásil: „Kto štrnásť zastávok krížovej cesty náležitým spôsobom navštevuje, nadobúda všetkých odpustkov plno mocných i čiastočných, ktoré už prv za osobnú návštevu svätých miest v Jeruzaleme a mimo Jeruzalem boli dané, a všetky tieto odpustky je možnosť príhovorom k prospechu duší v očistci obrátiť.“
Cirkev nám preto odpustky udeľuje, aby nás k častejšiemu a horlivejšiemu konaniu tejto pobožnosti ešte viac povzbudzovala. (O odpustkoch viac tu: apologia-katolickej-viery-proti-luteranskej-nauke---tema--odpustky.html)
Krížová cesta nám názorne na myseľ uvádza veľkosť hriechu a vedie nás k pravej ľútosti. Ak pozoruješ utrpenie Pánovo, uvažuj tiež, čo bolo jeho príčinou. Hľa, také utrpenie bolo potrebné, aby bol zahľadený i tvoj hriech! Ježiš ťa toľko miloval a toľko pre teba vytrpel!
Krížová cesta nás povzbudzuje aj k mnohým cnostiam. Ak pozorujeme, ako sa choval Boží Syn, sme tým povzbudení, aby sme sa chovali podobne. Vidíme napr. v šiestom zastavení, ako Pán Ježiš odmeňuje Veroniku za jej dobrý skutok podania potnej šatky, v ktorej jej zanechal odtlačok svojej svätej tváre. Učíme sa z toho vďačnosti. Ak pozorujeme u Pána, ako sa modlí za nepriateľov, učíme sa vo svojom srdci potlačovať nenávisť k svojim nepriateľom a odpúšťať im. Pozorovaním Kristovej trpezlivosti počas jeho bolestnej cesty na Golgotu, sa učíme i svoje životné kríže niesť s trpezlivosťou. Svätý Bonaventúra hovorí: „Rozjímaním o utrpení Kristovom nadobúdame potrebnú silu, aby sme nie len trpezlivo, ale i radostne trpeli.“
Preto si vážne krížovú cestu, tohto drahého odkazu našich kresťanských predkov a zbožne sa modlime túto pobožnosť. Pomôckou nám môže byť i rozjímanie takéhoto spôsobu krížovej cesty: http://vkpatriarhat.org/cz/?p=35644 alebo http://vkpatriarhat.org/cz/?p=29226.
(Balík, K. Nedělní a svéteční čítanka. Praha : Dědictví sv. Jána Nepomuckého, 1923, s. 81)
Súvisiaci článok:
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/o-tajomstvach-viery.html
