O múdrosti Božej
(Výber z kázni VIII.)
(niektoré uvedené fakty sú z r. 1929)
Ľudské telo je najdokonalejší stroj, aký si len dokážeme predstaviť. Okrem zubov sa skladá z 233 kostí a kostičiek, asi z 500 svalov a z veľkého množstva žíl a ciev, ktorými stále prúdi krv. Váha krvi dospelého človeka je asi 15 kg. Všetka táto krv prebehne srdcom počas troch minút. To sa deje neustále, či pracujeme alebo odpočívame, bdieme alebo spíme. Deje sa tak potiaľ, pokiaľ je duša spojená s telom.
Dušu i telo stvoril Boh a dal obom veľké schopnosti – telu dal obratnosť a silu, duši rozum a vôľu. Už pohan Klaudius Galenus hovoril, že ľudské telo je chválospev, oslavujúci Stvoriteľa. Kto pozoruje človeka, dochádza k poznaniu Boha.
Na svete je asi 1 a pol miliardy ľudí (údaj z r. 1929 – pozn. prekl.), a ani dvaja z nich nie sú telesne a duševne úplne rovnakí. Každý z nich je zvláštnym umeleckým dielom najmúdrejšieho Boha. O každého sa Boh stará, riadi jeho cesty, odmeňuje ho a trestá. Čo považujeme niekedy za nešťastie, tak práve to nám prospieva. V úskaliach často najlepšie poznávame Božiu múdrosť. Dejiny Božieho zjavenia nám podávajú veľa dôkazov, ako obdivuhodne Boh riadil osudy ľudí. Pozrime len, ako Boh povedal Noemovi, aby urobil archu a v nej sa zachránil pred potopu, alebo viďme osudy Jozefa Egyptského – od svojich bratov do cudziny predaný, bol služobníkom v cudzom dome učinený, neskôr prvou osobou po kráľovi sa stal a napokon sa stal záchrancom národa. Spomeňme tiež ako faraónova dcéra našla na brehu Nílu v tŕstí dieťa Mojžiša, ako ho dala vychovať hebrejskej matke a aký bystrý chlapec sa z neho stal. Vyučil sa múdrosti egyptskej, a pripravil sa k budúcemu vodcovstvu, na vyslobodenie svojho ľudu z otroctva Egypta. Alebo spomeňme mladého farizeja Šavla, ktorý najskôr zatýkal kresťanov, vláčil ich k sudcom, ale neskôr podivuhodné svetlo a hlas Ježiša Krista pred bránami Damasku z neho učinili Pavla. Múdrosť Božia riadni aj osudy národov. Božia múdrosť vedie i cirkev. Miluje ju, ale dopúšťa na ňu aj prenasledovanie, ak je to treba, aby sa prebudila z ľahostajnosti, alebo sa z ľudských chýb očistila.
Ak pozorujeme, ako nevystihnuteľná múdrosť Božia dômyselne riadi osudy jednotlivcov i spoločenstiev, neostáva nám iné, než zvolať: „Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!“(Rim 11, 33)
Pokiaľ pozorujeme i prírodu okolo seba, nevychádzame z úžasu, všade vidíme dôkazy Božej múdrosti. Slnko nás zahrieva z diaľky, lebo z blízka by nás spálilo. Voda padá z oblakov v kvapkách a pozvoľne, lebo kedy spadla naraz, zaplavila by nás. Jarné slnko vyženie k rozkvetu milióny lístkov a kvetov, ktorých krásu obdivujeme. Ani najšikovnejší umelec nič podobného učiniť nedokáže. Pokiaľ sa divíme ich kráse, potom musíme obdivovať Múdrosť, ktorá to všetko urobila. V jednom hektolitru maku je viac než 137 miliónov zrniečok, a predsa, kedy sme ich zasiali, ani z jediného by nevyklíčila okrem maku nejaká iná bylina. Kto pozoruje prírodu, poznáva v nej Boha. Dobre povedal Newton: „Mne postačí kúsok zeme s trávou ako dlaň veľký, aby som Boha poznal.“
Účelnosť v prírode hlása múdrosť Božiu. Nedivíme sa preto sv. Bernardovi, že študoval náuku o Bohu pod smrekmi a jedľami. Čo nazývame vo svojej krátkozrakosti prirodzeným behom vecí, je vlastne prejav nevyspytateľnej božskej múdrosti. Božská múdrosť všetko dobre usporadúva a o všetko sa stará. Do lona skál napr. vložila drahokamy, zlato a uhlie a dovolila, aby ich človek vykopal. „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.“ (Ž 104, 24)
Príroda je veľká kniha, kde je mnoho napísané o nekonečnej múdrosti Tvorcu, a je iba potrebné, aby sme sa v nej naučili čítať. Spisovateľ Ľudovít Blosius hovorí, že celý svet je prstom Božím napísaná kniha, ktorej písmenami sú jednotliví tvorovia. „Kto v prírode ... nepoznáva múdrosti božskej, je buď slepý alebo bezbožný. Ako slepý i počas slnečného dňa nevidí slnko, tak každý nemúdry a bezbožný vo vnútri srdca svojho je slepý: Múdrosť božská sa mu síce vždy a všade ukazuje, ale on ju nevidí.“
Ak sa túžime poučiť o múdrosti Božej, pozrime sa na hviezdnaté nebo. Za hviezdami sú ešte ďalšie nesčítateľné žiariace telesá a nové slnečné sústavy. Keby ich svetlo mohlo preniknúť k nám, alebo naše oči by mohli k nim dohliadnuť, celá obloha by bola zaplavená žiarivým oslnivým svetlom. O veľkosti vesmíru sotva si dokážeme urobiť predstavu. Svetlo sa šíri tak rýchlo, že keby mohlo letieť okolo našej zemegule, obehlo by ju za sekundu asi 8 krát. Až ku slnku však potrebuje asi 480 sekúnd. K najbližšej stálici, ktorá je za našou slnečnou sústavou, potrebuje niekoľko rokov. K iným hviezdam by potrebovalo tisíce, státisíce, áno, milióny rokov. Človek z týchto údajov zostáva v nemom úžase...
Kto to všetko riadi? Kto určuje nebeským telesám dráhu? Kto ich vedie, aby do seba nenarazili? Vedie ich snáď náhoda? „Kde vládne nekonečná múdrosť, tam nie je miesta pre náhodu.“ (Bossuet). Z toho vyplýva, že celý vesmír riadi neviditeľná, ale mocná ruka živej a najmúdrejšej bytosti. Kniha Sirachovcova hovorí: „Božiu múdrosť, čo predchádza všetko - ktože vie prebádať?“(Sir 1, 3)
Zverme sa do náručia Božej múdrosti a pokojne v nej vytrvajme ako dieťa, ktoré bezpečne odpočíva v náručí svojej matky! Podrobme sa múdremu riadeniu Božiemu, aj keď by sa náš rozum vzpieral a vôľa tvrdošijne chcela odporovať. Väčšia je múdrosť Božia, ako naša.
(Upravené podľa knihy od Balík, K. Třetí nedělní a svéteční čítanka, 1929)
Súvisiaci článok: https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/o-ludskej-dusi.html