O poslušnosti Panny Márie
Čo je poslušnosť? Je to cnosť, ktorá nás robí pripravenými vyplniť vôľu toho, ktorý má právo nám rozkazovať, či už je to svetská alebo cirkevná autorita. Prečo práve táto cnosť býva pre človeka taká ťažká? Sv. Anzelm odpovedá: „Následkom našej porušenej prirodzenosti stačí obyčajná okolnosť, že niečo je prikázané alebo zakázané, aby sme boli pokúšaní neposlúchnuť. Nič divnejšieho, nič nerozumnejšieho, a predsa nič pravdivejšieho.“ Opakom poslušnosti Bohu je neposlušnosť. Písmo Sväté nás rázne varuje pred týmto ťažkým hriechom: „Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva.“(1 Sam 15, 22-23)
Keď sa Boží Syn, Ježiš Kristus, stal človekom, tak sa pre nás ako náš Učiteľ stal aj vzorom úplnej poslušnosti – v Nazarete bol dobrovoľne poddaný rodičom a po celý život je bezvýhradne podrobený vôli Nebeského Otca. „Lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“(Jn 6,38)
Najkrajším vzorom cnosti poslušnosti po Pánovi Ježišovi je najblahoslavenejšia Panna Mária. Vidieť to napr. na jej manželskom vzťahu k svätému Jozefovi, aj keď ho nekonečne prevyšovala zásluhami a svätosťou. Jozefa, svojho čistého ženícha, pokladala za hlavu rodiny, a preto sa snažila vo všetkom vyplniť jeho vôľu. Svätý Jozef napr. chce, aby išli do Betlehema a Mária ide; chce, aby išli do Egypta a Mária sa podrobuje; chce, aby sa vrátili z Egypta späť do Izraela a Mária sa vracia. Nábožný spisovateľ Silveira sa pýta: „Prečo anjel, dávajúc rozkazy k týmto namáhavým cestám, na ktorých Mária toľko vytrpela, sa nezjavil jej, ale sv. Jozefovi?“ A odpovedá takto: „Aby Panna Mária mala príležitosť k úkonom poslušnosti, ktoré tak milovala.“ Máriina poslušnosť vynikla aj pri poslušnosti Božej vôle. Svätý Tomáš z Villanovy hovorí, že „najblahoslavenejšia Panna Mária ani myšlienkou, ani žiadnym skutkom sa neprotivila Bohu, ale sa snažila vo všetkom vyplniť jeho svätú vôľu.“ Svätý Augustín zasa učí, že „ako Eva svojou neposlušnosťou uviedla ľudské pokolenie do skazy, tak Mária sa poslušnosťou stala príčinou našej spásy.“ A akým spôsobom? Pán Boh posiela k nej archanjela Gabriela, ktorý jej oznamuje, že sa má stať matkou Spasiteľa. Čo na to Mária odpovedá? „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“(Lk 1,38) Aká to poslušnosť! Pán Boh od nej žiada, aby svojho Jednorodeného Syna, ktorého milovala tisíckrát viac ako svoj vlastný život, obetovala zo spásu sveta. Mária vedela, ako ukrutnou smrťou má zomrieť jej Syn, vedela, že jej dušu vtedy prenikne meč bolesti; avšak necúva pred obetou, ale opakuje: „Hľa, služobnica Pána“. Kornélius a Lapide píše, že „Mária, rovnako ako Pán Ježiš, sa stala poslušnou až na smrť, až na smrť na kríži.“
I my, kresťania, uvažujme nad tým, či plníme to, čo Boh od nás požaduje a modlime sa k Matke Božej, prosiac ju o ducha poslušnosti Bohu a hovorme pritom so sv. Alfonzom: „Ó, milá Kráľovná moja a Matka môjho Boha, oroduj za nás u Ježiša Krista a vypros nám svojou poslušnosťou milosť, aby sme verne plnili Božiu vôľu a vôľu svojich duchovných predstavených (pozn. dnes pravoverných).“
(Preložené a doplnené zo spisu Měsíc Máj, 31 promluva k úcte Panny Márie s příklady od F. Šebestíka z roku 1930 v Prahe)
Pozri tiež:
(http://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/cistota-v-zivote-panny-marie.html )
