O všade prítomnosti Božej
(Výber z kázni IX.)
Naša viera nás uisťuje, že Boh je všade a na každom mieste prítomný a že teda všade je nám nablízku. „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme,“(Sk 17, 28). Boh riadi a spravuje celý svet – musí teda v celom svete byť. Ako osieva roľník pole, prechádza po ňom, ako staviteľ stavia dom, dozerá na stavbu a riadi ju – podobne tak Boh v celom svete je prítomný a ho riadi. „Boh je úplne niečo iného než svet“, hovorí I. Vatikánsky snem. Boh je viac než svet. Svet má rozmery, Boh ich nemá. Nemá medze, nie je žiadnym priestorom obmedzený. Jeho duch všetko naplňuje, jeho velebnosť všetko preniká. „A keď sa kto čo ako dobre skryje, či ho ja nevidím? - hovorí Pán. Nuž či nezaplňujem ja nebesá? - hovorí Pán.“(Jer 23, 24)
Nie je niekde v šírom svete miestočka, kde by Boh nebol. Pokiaľ je na nejakom mieste hmotná vec, nemôže na ňom súčasne byť vec iná. Ale u Boha – ako u duchovných bytostí vôbec – zákony hmotnej prírody neplatia. Boh je i tam, kde sú predmety, našimi očami viditeľné. Svätý Tomáš hovorí: „Telesné, hmotné predmety, a veci sú prítomné priestorovo, podľa rozmerov, bytosti duchovné však sú v mieste prítomné svojou mocou a pôsobnosťou.“
Boh je na každom mieste prítomný celý. Či je Boh i v pekle? Samozrejme! Žalmista Pánov hovorí: „Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.“(Ž 139, 7-8) V nebi je prítomný ako spravodlivý odmeniteľ cností, v pekle ako spravodlivý odplatiteľ hriechov.
Aj keď je Boh všadeprítomný, predsa na niektorých miestach prebýva zvláštnym spôsobom. Tri miesta sú, kde Boh zvláštnym spôsobom býva: v kostole vo svätostánku (len v prípade, že katolícky duchovný nie je apostata – odpadlík od viery), v nebi medzi svojimi anjelmi a svätými a na zemi v dušiach spravodlivých ľudí. V nebi sa anjeli so svätými z jeho zvláštnej prítomnosti radujú, vo Sviatosti Oltárnej sa dušiam ľudským ponúka za pokrm, a duše spravodlivých svojou milosťou obohacuje.
Keďže Boh je v nás a vedľa nás, počuje naše slová a vidí naše skutky, preto máme byť na svoje reči a svoje skutky zvlášť opatrní. Myšlienka na Božiu prítomnosť nás povzbudzuje k dobrému. Ak vidí dieťa, že jeho otec je u neho, snaží sa, aby jednalo iba dobre. Pričiňuje sa všemožne o to, aby sa otcovi zavďačilo a zaľúbilo. Keď sv. Tomáš Akvinský umieral, prosil ho jeden mních, aby mu dal nejaké pravidlo, podľa ktorého by sa mal správať, aby sa stal blaženým. I povedal mu svätec: „Pokiaľ budeš vždy pamätať pri svojich prácach, že je Boh vždy u teba, kamkoľvek zameriaš svoje kroky, alebo čokoľvek vôbec si budeš počínať, vedz, že raz budeš šťastne umierať.“
Život človeka je boj. Stále musíme bojovať proti pokušeniu. Statočne budeme bojovať, ak vieme, že Boh sa na nás pozerá. Svätý Alfonz hovorí: „Už vojaci bojujú omnoho statočnejšie, ak je ich kráľ prítomný, pretože vedia, že je prítomný ten, ktorý môže odmeniť alebo potrestať.“ Myšlienka na všade prítomnosť Božiu nás chráni pre vlažnosťou a podnecuje k odvahe a horlivosti. Ľudia veľakrát našu dobrú vôľu neocenia a tiež dobré skutky, ale Boh zváži všetko na vážkach najcitlivejších. Pozoruje každé naše hnutie, počuje každé naše slovo. Vidí každý náš čin, a všetko zásluhami odmení. Myšlienka na Neho nás mocne pobáda ku konaniu dobra a uchováva nás v jeho milosti. „Ži tak, akoby nebol nikto iný na svete než – Boh a ty!“ (sv. Alfonz)
Myšlienka na Božiu všade prítomnosť nás chráni pred hriechom. V prítomnosti zásadových ľudí sa neodvažujeme hrešiť, lebo sa hanbíme. Tým skôr nás má odstrašiť a odvrátiť od hriechu vedomie, že je s nami nanajvýš svätý Boh. Táto myšlienka zachránila pre hriechom napr. Jozefa Egyptského alebo spravodlivú Zuzanu. (Gen 39; Dan 13) Aj svätý Hyacint myslel stále na všade prítomnosť Božiu. Keď bol pokúšaný k hriechu, hovorieval si sám pre seba: „Neuraz oko Božie, ktoré všetkých ľudí vidí!“
A predsa, žiaľ, mnohí ľudia najvyššieho Pána odsudzujú a hrubo urážajú, mysliac si: „Nikto nás nevidí.“ Ohliadnu sa telesnými očami a keď nevidia žiadneho človeka, ktorý by ich pozoroval, vrhajú sa v náruč hriechu. Aká je to opovážlivosť a zaslepenosť! Zabúdajú, že ich vidí niekto ešte oveľa vyšší, než sú ľudia.
Myšlienka na všade prítomnosť Božiu nás nielen povzbudzuje konať dobro a chrániť sa zla, ale nás i posilňuje a činí statočnými. Keď cisárovná Eudóxia hrozila sv. Jánovi Zlatoústemu vyhnanstvom, odpovedal jej: „Myslíš, že ma tým zastrašíš? Nevieš, že Boh je všadeprítomný? Len potom by si ma mohla vyľakať, keby si ma poslala, kde by Boh nebol.“ Niektoré deti, ak majú niekam večer ísť, boja sa; pokiaľ ale ide s nimi niekto veľký, už sa neboja. Vedomie, že náš mocný Boh je stále s nami, je nám stálou útechou a posilou. „Bez Boha je všade zle, s Bohom všade blažene.“ (sv. František Saleský)
Myšlienka na Božiu prítomnosť nás chráni pred zúfalstvom. Keď ťa všetci opustili, Boh ťa iste neopustí. Pozná tvoje bolesti a zaiste ich aj zahojí. Iba trpezlivosť, milosrdný Samaritán sa už blíži. Ježiš hovorí: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“(Mt 28, 20)
(Upravené podľa knihy od Balík, K. Třetí nedělní a svéteční čítanka, 1928)
Podobný článok: https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/o-mudrosti-bozej.html
