Potreba modlitby - Výber z kázní (XXXVI. časť)
Dnešného dňa viac než inokedy obraciame myseľ svoju k Bohu a prosíme Ho, aby požehnal zem, ktorá nás všetkých živí. Evanjelium nás vyzýva, aby sme Boha prosili – prosíme Ho modlitbou. Nielen dnes, nielen zajtra, pozajtra a v stredu, ale vždy je modlitby treba. Je potrebná pre dieťa, akonáhle prišlo k veku rozumu, lebo neistý život je pre ním otvorený ako kniha plná záhad a neistoty; potrebuje ju človek v plnej sile životnej, zahrnutý prácami a starosťami a potrebujúci sa odpútať od tejto zemskej hrudy, a potrebuje ju starec, ktorý sa k bránam druhého života blíži.
Potrebuje ju zdravý, pretože zdravie je najväčší dar od Pána, a dary jeho si výhradne modlitbou od neho vyprosujeme, potrebuje ju nemocný na bolestnom lôžku stenajúci, aby si ňou lepších dní vyprosil. Pokiaľ si zdravý, ďakuj za to Pánu Bohu, a ak si chorý, volaj prosebným hlasom ako kedysi oných 10 malomocných: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Kristus vedel, že trpia a predsa, pretože ho prosili, obrátil sa k nim zľutujúcim sa zrakom a uzdravil ich.
Ak si šťastný, ďakuj za to Pánu Bohu, ak si nešťastný, pros Ho, aby ťa z ťažkosti vyslobodil. Modlitbu potrebuje bohatý, lebo bohatstvo je vec veľmi klamná a môže veľmi ľahko byť stratené, potrebuje ju chudobný, lebo si musí vyprosovať dar trpezlivosti. Chudoba bez trpezlivosti vedie k zúfalstvu alebo aspoň k rozorvanosti.
Boh je vševediaci, vie, čoho sa nám nedostáva, je byť ochotný nám to dať, ale predsa chce, aby sme ho prosili, a keď ho prosíme, dáva tým skôr a tým ochotnejšie. I otec vie, že dieťa potrebuje napr. nové šaty, je ochotný ich kúpiť, ale predsa ich kúpi skôr a ochotnejšie, ak počuje, že dieťa ho o ne prosí. Nehovorí nadarmo sv. Augustín, že „modlitba je kľúč ku všetkým pokladom božskej dobroty.“
Modlitbu potrebuje učený i neučený. Slávny hudobný skladateľ Gluck, kedykoľvek chcel nejaké hudobné dielo komponovať, pokľakol najskôr a pomodlil sa desiatok ruženca. Najväčšie diela vykonali ľudia veriaci a modliaci sa. Modlitbu potrebuje človek neučený. To dobre chápe jednoduchá žena, ktorá vypravujúc dieťa do sveta, predovšetkým mu pripomína: „Dieťa, modli sa a drž sa Pána Boha“.
Modlitbu potrebuje každý. Na nej záleží časné i večné blaho všetkého ľudstva. Nech si kdekoľvek, mysli na Boha a uvedomuj si jeho všadeprítomnosť. Načo myslím, o tom vie Boh, čo hovorím, počuje, a čo konám, vidí to. Tak bude celý tvoj život ustavičnou modlitbou. Potom sa niet čo diviť, keď v tejto nálade bez akýchkoľvek námah a seba premáhania pokľakneš ráno a večer chvíľku na kolená a celkové tvoje myslenie vyvrcholí v modlitbe srdcom i ústami.
Prečo sa máme modliť? Kedy sme už nemali iných odpovedí, stačila by nám jediná, jednoducho tá, že to Pán Ježiš poručil. Modliť sa je potrebou ľudského srdca, a Pán Ježiš neprikázal nič, čo by sa srdcu ľudskému priečilo. Naopak, všetko zdôraznil a rozvinul, čo v ľudskom srdci bolo utajené. Hľa, jeho zrejmý rozkaz: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.“ (Mt 7, 7-8). A inokedy povedal: „Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to.“ (Jn 16, 23). A v posledných chvíľach svojho pobytu na zemi hovoril k trom učeníkom v Getsemani: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ (Mt 26, 41).
Slová napomínajú, príklady tiahnu. A preto, aby sme tým viac slov jeho poslušní boli, predišiel nás Ježiš Kristus dobrým príkladom. Sám je vzorom horlivej modlitby.
Už ako 12 ročný mladík sa ponáhľa do chrámu a tam sa dlhšie zdržal na modlitbách a rozjímaní, keď už ostatní pútnici sa vracali domov. Na svoj verejný úrad učiteľský sa pripravoval 40 dennou modlitbou na púšti. Učí zástupy novým pravdám, odchádza často do ústrania niekam na vrchol hory, kde by nebol vyrušovaný, a celú noc sa tam modlil. Modlí sa, keď chce rozmnožiť chleby, keď chce nemocným vrátiť zdravie, a modlí sa, keď mŕtveho Lazára sa chystá vzkriesiť. Modlí sa s apoštolmi po poslednej večery, v záhrade Getsemanskej sa modlí, modlí sa na kríži za nepriateľov svojich a s modlitbou na perách odovzdal svojho ducha Otcovi. Jeho rozkaz poslúchli a jeho príkladom sa riadili tí, ktorí mu boli na svete najbližší, totiž jeho apoštoli. Písmo o nich svedčí, že „jednomyseľne zotrvávali na modlitbách“. (Sk 1, 14)
Apoštoli potom k tomu nabádali veriacich. Tak napr. sv. Pavol napomínal Kolosanských: „V modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky!“ (Kol 4, 2) Ten istý apoštol inokedy napísal: „Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok.“ (1 Tim 2, 8) Muži, počujete tie slová? Neprenechávajte teda modlitby snáď iba ženám a deťom, ale podľa rozkazu sv. apoštola i sami sa modlite! Prví kresťania sa horlivo modlili.
Horlivo sa modlí i každý, kto naozaj o spásu svojej duše sa stará, lebo bez modlitby by nedržal od Boha milosti k spáse nutných. Bdej a modli sa! Bez vyššej pomoci sa na dobrej ceste trvalo neudržíme. Svätí len horlivými modlitbami na dobrej ceste sa udržali. Sv. Makárius považoval modlitbu za základ všetkej cnosti, sám mnoho sa modlieval a svojho žiaka napomínal k vytrvalej modlitbe, aby takto najistejšie odolal roztržitosti.
I spravodlivý býva pokúšaní, a to snáď viacej než nespravodlivý. Potrebuje veľkej sily proti pokušeniam. Svätí súhlasne nás uisťujú, že najlepšou zbraňou proti pokušeniam je modlitba. Sv. Chryzostom hovorí: „Kto sa nemodlí, nemá sily, aby odporoval pokušeniam. Podobá sa vojakovi bez zbrane, lodi bez plachiet a vesiel. Človek bez modlitby je trstina, ktorou vietor kláti sem a tam.“
I svätí pokušeniam podliehali. Niektorí sa so svojimi pokušeniami netajili, ale sa k nim verejne priznávali. Svätá Katarína Sienská ťažké pokušenia svoje úpenlivými modlitbami premáhala.
Modlitbu potrebujú zvlášť hriešnici. Modlitba je najhlavnejší liek, ktorý ich môže z ich žalostného stavu vyliečiť. Potrebujú daru ľútosti a k tomu potrebujú pomáhajúcu milosť. Bez tejto milosti by pravej ľútosti nedocielili. Milosť však dáva Boh iba tomu, kto o ňu prosí. Preto každý hriešnik má byť podobný onomu colníkovi v chráme, ktorý v pokore sa modlil: “Bože, buď milostivý mne hriešnemu.” (Lk 18, 13) Účinku modlitby okúsil lotor na pravej strane, ktorému v hodine dvanástej jeho života vytryskla z úst vrúcna prosba: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." (Lk 23, 42).
Modlitba je pre hriešnika najistejšou pomocou. Sv. Augustín jej prikladá veľkú moc. Hovoril: „Kto sa začína modliť, prestáva hrešiť.“ Človek bez modlitby už nie je celým človekom. Sú to zrúcaniny človeka. Krstom sa stávame chrámami Ducha Svätého. Pokiaľ sa modlíme, sme chrámom prázdnym, ak sa prestaneme modlievať, stávame sa chrámom opusteným. Preto, kresťan, váž si modlitbu, nezabúdaj na ňu, a pokiaľ máš rád seba a svoju dušu, vykonávaj ju v hojnosti!
(Spracované a upravené podľa K. Balíka Nedělní a sváteční čítanka z r. 1923)
Podobný článok:
Božie požehnanie - Výber z kázní (XXXV. časť)
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/bozie-pozehnanie----vyber-z-kazni--xxxv.-cast-.html
