Prenasledovaní kresťania v staroveku X.
Svätí mučeníci Primus a Felicián († 287)
Na začiatku tretieho storočia žili v Ríme dvaja bratia, Primus a Felicián, ktorí síce v pohanstve vychovaní boli, ale v mužskom veku na vieru Kristovu sa obrátili. Od tohoto času viedli bohabojný život a z bohatých statkov svojich podporovali chudobných. Neohrozene navštevovali súdne pojednávania, v ktorých kresťania na smrť odsudzovaní a krvavo mučení boli, aby ich ku vytrvalosti svojho vyznania povzbudzovali. Tých slabých vo viere kresťanov, ktorí zo strachu učenie Božie zapreli, navštevovali tajne v ich domoch a získali mnohých takých nešťastníkov pravde kresťanského náboženstva. Až do svojho vysokého veku zachránení boli pred zúrivosťou pohanov; lebo i títo ich ctili čo vážnych a popredných mešťanov rímskych. Mnohí kresťania ukrývali a zachránili sa v ich nádhernom dome a žiaden vladár neopovážil sa s ozbrojenou rukou vstúpiť do neho.
Roku 286 zakúsili i Primus a Felicián hnev pohanov. Zlomyseľní žreci (pohanskí kňazi) obžalovali svätých bratov u cisárov Diokleciána a Maximiána čo neznabohov a čarodejníkov. Keď cisári žrecom určili, aby obvyklé krvavé obety bôžikom obetovali, riekli žreci: «Bohovia neprijímajú naše obety a nechcú nám na predložené otázky odpovedať inšie, len to: keď neprivediete Primusa a Feliciána k tomu, aby nám obetovali, nemôžeme vám nové dobrodenia preukazovať. Pomáhajte nám a svojej ríši,» riekli cisárom, «aby sme nezahynuli.» Cisári rozkázali svätých bratov hneď chytiť, zviazať a do väzenia hodiť.
O niekoľko dní boli pred súd dovedení. Cisári sľubovali im vysoké úrady, keď vieru svoju zaprú a bohom obetovať budú. Keď to nepomohlo, hrozili im mukami a ukrutnou smrťou. Primus a Felicián odpovedali: «Kresťania neľakajú sa žiadnych múk a neobetujú nepravým bohom. My klaniame sa len živému Bohu, ktorý nás upozornil, aby sme sa tých nebáli, ktorí zabíjajú telo, ale žiadnu moc nad našimi nesmrteľnými dušami nemajú.» Rozhnevaní cisári dali sv. bratov do krvi bičovať, no títo radostne volali: «My sme kresťania, vyznávači Ježiša Krista!» Potom ich viedli vojaci do Herkulesovho chrámu, aby ich prinútili tejto modle obetovať. «Boha nebeského musíme poslúchať,» hovorili svätí vojakom, «ktorý i telo i dušu do pekla uvrhnúť môže. Vaši cisári, ktorí klaňajú sa márnym mŕtvym modlám, upadnú do večného ohňa.»
Keď cisári počuli, že Primus a Felicián modle obetovať nechcú, poslali ich do blízkeho mesta Numentumu (teraz Mentana) ku miestodržiteľovi Promotovi, lebo sa báli meštianstva rímskeho, ktoré týchto spravodlivých veľmi ctilo, dlhšie mučiť. Promotus bol horlivý obranca pre česť bohov a zúrivý nepriateľ všetkých kresťanov. I hodil svätých vyznávačov do tmavých žalárov a moril ich tam hladom dva mesiace, aby ich zoslabených prinútil modlám obetovať.
Dal ozdobiť chrám Herkulesov a ľud doň zvolať. Miestodržiteľ skvostne oblečený sadol si pred modlu a oslovil privedených svätých vyznávačov: «Dosť ste už trpeli, že ste vzdor zákazom cisárskym kresťanský život viedli. My všetci vás ľutujeme a budeme vladárov o milosť za vás prosiť, keď sa odrieknete svojej bláznivej domnienky a božskému Herkulesovi obetovať budete.»
Svätí bratia odpovedali: «My neuznávame tvoju ničomnú modlu za Boha a utratíme radšej krv a život, ako by sme sa drevu a kameňu klaňali.» Pohania vykríkli a žiadali pomstiť také pohanenie ich bôžika. A Promotus dal sv. bratov tĺcť palicami, olovom naplnenými, až im kosti prašťali. Ale svätí mučeníci vzývali meno Božie a boli posilnení. Zahanbený tyran dal ich hodiť osobitne do väzenia, aby jeden druhého tešiť a povzbudzovať nemohol.
O krátky čas dal si Feliciána predviesť a myslel, že slabého, boľavého starca ku obete modlám nakloní. Vynaložil všetko; naliehal na neho sľubmi a hrozbami, ale nič nedocielil. Sv. Felicián povedal: «Už som 80 rokov starý a 30 rokov je od toho času, čo som poznal pravdu a si zaumienil, že žiť budem Kristovi, ktorý ma vyslobodí z tvojich ukrutných rúk.» Miestodržiteľ ho dal mučiť, do žalára hodiť a k stĺpu pribiť. Za tri dni takto mučený Felicián nedostal ani kúska chleba, ani kvapky vody. Potom ho zo stĺpa sňali.
I priviedli miestodržiteľovi Primusa. S radosťou rozprával mu Promotus, že brat jeho Felicián cisársky rozkaz vyplnil a bohom obetoval. Napomínal ho, aby jeho príklad nasledoval, z väzenia a múk sa vyslobodil a odmenu, ako jeho brat, dosiahol. Svätý muž poznal lož úlisného pohana a odpovedal: «Viem, že môj brat vyplnil rozkaz cisára, ale — nebeského. Viem, že brat môj, keď mukami premôcť sa nedal, je vo väzení a raduje sa, ako by v raji bol. Posilnený milosťou Božou ufám, že i ja verným ostanem svojej viere, ako môj brat a zvíťazím nad nástrahami a ukrutnosťou neveriaceho tyrana.» Zdivočený pohan rozkázal priviesť Feliciána, aby sa díval na muky svojho brata. Primusa natiahli kati na škripec, trhali telo jeho hákmi, rany jeho žeravým železom pripaľovali a rozpustené olovo do jeho úst liali. Keď mučený Primus svojho brata Feliciána uzrel, zvolal ku zástupu pohanov: «Počúvnite nás, milí ľudia, odvráťte sa od mŕtvej bláznivej modly a verte v jediného pravého Boha, ktorý tak veľké znamenie činí, aby ste ušli večnému ohňu.» A spievali spolu slová žalmu: «Ó jak krásne a milo je, keď bratia spolu v svornosti obcujú.» A sv. Primus obrátil sa ku Promotovi: «Poohliadni, môj brat nevzdialil sa odo mňa, ako si mi povedal, že obetoval smrteľným bôžikom. Pozri, tu stojí v nádeji a v dôvere v Boha, že nás zo všetkého utrpenia vyslobodí, ktoré pre Jeho meno znášame; lebo všetko, čo vidíme, je len časné; to ale, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú, je večné. Pozri, my dvaja sme v sláve vykúpenia spojení; neoklame nás diabol žiadnou nástrahou, žiadna lož neukradne nám Ježiša Krista.» «Obetujte bohom, lebo vás predhodím divým šelmám!» zareval rozčúlený pohan.
Svätí mučeníci zvolali: «Počuj nás a nadobudni rozumu: odvráť sa od pomíňajúcich škriatkov a uver v jediného pravého Boha a v Jeho Syna Ježiša Krista, aby bola zachránená duša tvoja!» Miestodržiteľ triasol sa zlosťou a kričal na Feliciána: «Ako môžeš v tom bláznovstve tak tvrdohlavo zotrvávať, ako tvoj stratený brat?» — «Oj, on nie je stratený,» odpovedal Felicián, «ale ty, keď pri svojej reči zotrváš, upadneš do moci Pánovej. Viem, že by si bol sa obrátil už k Pánovi, ale pretože tvoj otec, diabol, tvoje srdce zatvrdil, pôjdeš do večného ohňa!»
Promotus bol zahanbený. Rozkázal svätých bratov von z mesta do divadla vyviesť, aby ich kati zúrivým levom predhodili. Dvaja hladní levi vypustení boli z klietok; revanie ich naplňovalo divákov a mesto hrôzou. Levi s rozježenými hrivami bežali ku sv. mučeníkom a — ako krotké barance ľahli si k ich nohám. Svätí volali k zadivenému pohanovi: «Oj, ty predseda nespravodlivosti, pozri, divé šelmy poznajú svojho Stvoriteľa! A vy slepí pohania bez srdca nepoznáte Boha, ktorý vás na svoj obraz stvoril!» Diváci skríkli hlasom veľkým: «My veríme v živého Boha!» A 1500 mužov prijalo učenie Kristovo.
Promotus, utekajúc z divadla, rozkázal vojakom, aby svätých do väzenia odviedli a hlavy im zoťali. To sa stalo dňa 9. júna r. 287. V noci odniesli kresťania telá sv. mučeníkov a pochovali ich pri ceste, ktorá viedla z Numentuma do Ríma. Nad ich hrobom bol postavený kostol. Roku 648 prenesené boli pozostatky svätých do Ríma a boli do chrámu sv. Štefana slávnostne uložené.
Sv. Primus a Felicián vyobrazujú sa s mečom a palmovou ratolesťou v rukách, dvaja levi sú pri ich nohách.
Modlitba.
Ó Bože, naplň srdce naše svätou bázňou, aby sme vždy Tvoje prikázania zachovávali, keby sme preto i zomrieť mali. O to Teba prosíme skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána a Spasiteľa nášho. Amen.
(Upravené zo spisu LEGENDA ČILI ČÍTANIE O SVÄTÝCH A VYVOLENÝCH BOŽÍCH z r. 1907.)
Súvisiaci článok: https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/prenasledovani-krestania-v-staroveku-----ix..html
