Slovo otca patriarchu Eliáša o vypočutej modlitbe
(II. časť)
Pre vypočutie modlitby je hlavná naša viera. A s čím je otázka viery spojená? Závisí na našej očistenosti. Ak sme očistení, potom dostávame svetlo, milosť i vieru - Božiu vieru, ktorá hory prenáša.
V 15. kapitole Jánovho evanjelia Ježiš hovorí podobenstvo o kmeni a ratolestiach. Hovorí: "Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia." Teda: Boh nás čistí. Koho Boh miluje, toho krížom obdaruje. Je pre nás veľkým dobrodením, keď po obrátení, po prijatí Ducha Svätého, prichádza očista, prenasledovanie, rôzne nezdary ... Ale je potrebné, aby sme ich dokázali s vierou prijímať. A keď ich s vierou prijímame, Boh nám zjaví prečo to tak je, alebo ukáže úžitok toho všetkého. Máme preto s vierou za všetko ďakovať. Nielen ústami, ale aj vnútorne, celým srdcom. Ježiš ďalej hovorí: "Vy ste čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril. Ostaňte vo mne ... " (Ján 15,3-4) Tu si všimnime to slovo: "Ostaňte vo mne." Tu hovorí Ježiš o našej jednote s Ním; nielen že človek vojde do jednoty s Ježišom, On hovorí: "Ostaňte vo mne." Teda máme aktívne i pasívne zostávať v Kristovi. "Ostaňte vo mne." A Ježiš? On odpovedá: "A ja vo vás." A potom ďalej hovorí: "Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne." Koľko teológov vymýšľa všelijaké teórie, ale bez Ježiša, bez vnútorného spojenia s Ním. Skrze takých teológov nepôsobí Duch Svätý. Ale žiaľ všetci sú vedení k tomu, aby mali vedeckú úroveň, učenosť, aby používali rôzne "vysoké" teologické formulácie, každý kňaz, aby vedel skoro päť jazykov, to je vraj potom "vzdelaný kňaz" ... Ale Ježiš si vybral za svojich apoštolov obyčajných rybárov. Nevybral si vzdelaných farizejov, zákonníkov a saducejov. Teda najcennejšie zo všetkého je mať hlboký osobný vzťah ku Kristovi.
Ježiš hovorí: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Môžeme činiť, ale zlo a hriech. Nie však hodnoty, ktoré pôsobia v moci na duše, vedú k spáse, majú večnú cenu a sú našimi pokladmi v nebi. Tie bez Ježiša činiť nemôžeme ... Sami zo svojho infikovaného duchovného centra, ktorým je ložisko zla, starý človek, môžeme konať snáď len zmätky a zlo. To môžeme. V márnosti a v zle sme mimoriadne aktívni, až hyperaktívni. Človek chce konať sám, bez Ježiša. Chce sa realizovať. Ako sa to spieva v známej pesničke: "A ja sám, vždycky sám, svojich koníčkov osedlám." Ale kam s tými koníčkami pôjdeš? Do pekla! Ako hovorí Božie slovo: "Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria." (Ján 15,6)
Ježiš nám dáva zasľúbenie: "Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi."
Ale podmienka je: "Ak zostanú moje slová vo vás." Božie slová z nás unikajú, sú udusené duchom sveta a potom v nás zostávajú všelijaké profánne piesne, profánne žarty ... Toho je starý človek plný, to z neho priamo iskrí, v tom je ako doma, v tom zostáva ... Ale aby v ňom zostávalo Božie slovo, to nie. Preto Ježiš hovorí: "nech zaprie sám seba!" Keď sa ti pripomenie nejaká svetská melódia, začni si spievať pieseň o Ježišovi, duchovnú pieseň. Ale musíš sa zaprieť. Prechádzať z toho svetského a zlého myslenia na Božie slovo. A to si vyžaduje určitý seba zápor v myšlienkach. Musíme prepnúť na inú dimenziu. Realizovať to slovo: "zapri sa!" Bez toho to nejde. Inak človek zostáva vo svetskej rovine. Musíme sa dostať do novej roviny, znovu a znovu tam prechádzať a tam potom zostávať v Božom slove. Potom príde požehnanie.
Samozrejme, to nejde robiť zase nejako na silu. Človek do toho musí dorásť. Inak to bude podobné, ako by sme chceli kvetine pomôcť rozvinúť sa. Skončí to zle. Alebo keby sme chceli naťahovať nejaký prútik, aby z neho bol už strom. To nejde. To chce čas a trpezlivosť. To si vyžaduje chodenie v Duchu. Človek musí postupne rásť, dozrievať. Ako povedal Ján Krstiteľ: "On musí vo mne rásť a ja sa musím umenšovať." Áno, Ježiš musí vo mne rásť a ja sa musím umenšovať. Moje ego sa musí umenšovať. Aj keď to ego musím ďalej so sebou niesť. Nemôžem ho jednoducho vyhodiť. Musím ho niesť až do chvíle svojej fyzickej smrti. Kiež by som ho neniesol ďalej na večnosť. Kiež by som ho mohol už potom odložiť a môj duch mohol ísť k Pánovi, aby som nemusel ísť do očistca. Kiež by som ten očistec mohol prežiť už v tomto živote.
Pokračovanie v tretej časti:
