Viera v živote Panny Márie
Viera je Boží dar vliaty do nášho srdca, ktorým pokladáme všetko za pravdu, čo nám Boh zjavil a skrze katolícku cirkev veriť predkladá. Viera je nutná k spáse, lebo Pán Ježiš hovorí: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“(Mk 16,16) Ale k spaseniu nestačí iba milosť viery, ale je tiež treba cnosť viery, ktorou máme konať to, čo nám viera prikazuje, lebo sv. Jakub vo svojom liste tvrdí, „že viera bez skutkov je mŕtva.“(Jak 2,26)
Je bolestné vidieť, ako mnoho ľudí síce už dávnejšie milosť viery prijalo, ale ju stratili! Koľko je dnes pochybovačov, ktorí si robia posmech zo všetkého, čo je sväté, koľko „katolíkov“ popiera základné pravdy kresťanstva, rozsievajúc pritom okolo seba pohoršenie. Ježiš ale jasne hovorí: „kto neuverí, bude odsúdený.“
V súčasnej dobe, práve preto, aby sme ako katolíci nezblúdili z cesty spásy, potrebujeme uprieť svoj zrak na Božiu Matku, ktorá nám porodila Vtelené Božie Slovo a pôvodcu i zavŕšiteľa viery (Hebr 12,2), Ježiša Krista. Preto sv. Metod nazýva Máriu svetlom všetkých veriacich a sv. Cyril Jeruzalemský žezlom pravej viery. Ak si chceme spasiť svoju dušu, nasledujme Máriu vo viere, to znamená, že tvoja viera musí byť ako Jej viera: viera katolícka, pevná, stála a živá.
Keď svätý Pavol hovorí, že ospravedlnenie sa dostáva každému človekovi z viery, to uskutočnila Panna Mária v diele vykúpenia celého ľudského pokolenia svojou vierou. Prvá matka v raji, Eva, nás všetkých zahubila svojou nedôverou, keď v skúške podľahla diablovi a neverila Bohu. Ale naša druhá Matka, Božia rodička, uverila archanjelovi Gabrielovi, ktorý jej zvestoval, že počne z Ducha Svätého a porodí Spasiteľa sveta. Sv. Hieronym hovorí: „Skrze Evu prišla smrť, skrze Máriu život.“ Evina nevera mala za následok vstúpenie dedičného hriechu do ľudského pokolenia, stratu Božej milosti a smrť – viera Panny Márie priniesla celému ľudskému pokoleniu požehnanie a vykúpenie. Preto Alžbeta, príbuzná Božej Matky, naplnená Duchom Svätým, ju velebí, hovoriac: „blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ (Lk 1, 45)
Archanjel Gabriel oznamuje Panne Márii veci ťažko uveriteľné, ale pravdivé: bez porušenia panenstva počne v živote a porodí Božieho Syna, že bude Matkou a neprestane byť pannou. Mária pritom nepochybuje, ale verí, keď hovorí: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.", lebo vie, že „Bohu nič nie je nemožné.“(Lk 1,37-38)
I nám Boh často predkladá veci, ktoré sú ťažko uveriteľné, rozumom nepochopiteľné. Čo máme robiť? Nasledovať Máriu v jej programe a hovoriť v každej situácii: 1. Fiat („stať sa“ – Božia vôľa) a 2. Magnifikat („Velebí“ – t.z. za všetko Boha velebiť a chváliť!) Boh je všemohúci, toto je katolícka viera, preto musíme veriť Bohu bez výnimky.
Pán Boh mnohokrát skúša našu vieru. Nám je prirodzené hneď reptať a rezignovať. Mária tak ale nekonala. Ona aj za najťažších okolností stála pevne vo viere, ako píše Suarez „že viera Panny Márie bola väčšia, než viera všetkých ľudí a anjelov dohromady.“ Sv. Albert Veľký uvažuje: „I vtedy, keď jeho učeníci pochybovali, ukázala Panna Mária v celom svetle veľkosť svojej viery, podľa slov Prísloví: „Nehasne v noci jej svetlo.“(31,18)
Viera kresťana má byť aj stála. To znamená, že aj vtedy, keby nám hrozilo najväčšie nešťastie, ako strata majetku, ba i smrť, máme pevne zotrvať vo viere v Krista. Takáto bola Máriina viera. Učeníci v krízovej chvíli utiekli od Pána Ježiša, Mária však pri Ňom zostala, pripravená i život obetovať a podstúpiť aj mučenícku smrť, aby vyznala, že Ježiš je Syn Boží. Sv. Bernard píše, že „od smrti až do zmŕtvychvstania Pána Ježiša viera Cirkvi v Jeho božstvo bola v Márii silne zakotvená.“
Naša viera by mala byť tiež živá, ako bola v živote Božej Matky. Z Písma svätého vieme, že vieru oživujú a sprevádzajú dobré skutky, konané z lásky k Bohu, a to hlavne: modlitba, pôst a almužna. (Mt 5,1-8.16-17) Pamätajme teda na ne, aby sa i na nás splnilo Božie slovo: „Môj spravodlivý bude žiť z viery.“(Hebr 10,38)
Modlitba.
Matka Božia, Kráľovná svätých a naša mocná orodovnica. Ty ranná zora, ty hviezda morská, ktorej svetlo viery v skúškach a búrkach života nikdy nezhaslo. Roznieť v mojom srdci takú vieru, aká oživovala tvoje srdce, lebo takejto viere sľúbil Pán Ježiš všetko, veď On povedal: „Všetko je možné tomu, kto verí.“(Mk 9,23)
(Preložené a doplnené zo spisu Měsíc Máj, 31 promluva k úcte Panny Márie s příklady od F. Šebestíka z roku 1930 v Prahe)
Pozri tiež:
http://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/nadej-v-zivote-panny-marie.html