Výber z kázni – o Duchu Svätom
Desiateho dňa po Nanebovstúpení Pána Ježiša Krista boli apoštoli zhromaždení v miestnosti, kde s nimi Pán naposledy večeral. „Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“(Sk 2, 2-4)
Duch Svätý apoštolov úplne zmenil. Posvätil ich, očistil ich srdcia, ako búrka prečisťuje vzduch, spôsobil, že boli u nich potlačené všetky zlé náklonnosti, a že neboli schopní hriechu, osvietil ich rozum, že Kristovo učenie, ktoré pre nich bolo nedávno nejasné, teraz pochopili dobre, rozumeli mu, a posilnil ich, že sa už nebáli, odstrčili závory z dverí, vyšli pred zástupy a kázali im, neľakali sa prenasledovania; oheň, ktorý sa nedávno vznášal nad ich hlavami, akoby sa presťahoval do ich sŕdc, a dostali dar rečí, totiž poznali i jazyky, ktorým sa nikdy neučili, a to preto, že mali ísť k cudzím národom a v ich reči im evanjelium zvestovať, a dostali dar činiť zázraky, aby ich vyššie poslanie zreteľnejšie bolo dokázané. „Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.“(Mk 16, 20). S podporou Ducha Svätého úspešne šírili kráľovstvo Božie na zemi.
Čo začal Syn Boží, Duch dokonal. Syn ľudstvo vykúpil, a Duch Svätý ovocie vykúpenia mu rozdáva. Keď Syn vystúpil k Otcovi, aby nezostalo ľudstvo osirelé, prišil Duch Svätý, ktorý je pravý Boh, ktorý vychádza od Otca a Syna, a ktorý je posvätiteľom ľudstva.
Kristus nám milosť Božiu zaslúžil, a Duch Svätý nám ju dáva – dovršuje teda vykupiteľské dielo Kristovo. Duch Svätý nám udeľuje milosť posväcujúcu, ktorá činí dušu našu trvale krásnu a Bohu príjemnú. Keď pri krste svätom sa dieťaťu odpúšťa hriech dedičný, alebo keď sa dospelému človeku v svätej spovedi odpúšťajú osobné ťažké hriechy, v tej chvíli oblieka Duch Svätý ľudskú dušu do prekrásnych šiat, tak nádhernými, že nad tým plesajú všetci anjeli a svätí Boží.
Na duši omilostenej spočíva oko Božie zo zvláštnym zaľúbením. „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“(Rim 5, 5). Koho Duch milosťou obdaril, je svätým už na zemi, a Boh ho práve tak miluje, ako svojich vyvolených miláčikov v nebi.
Že v cirkvi vždy boli a sú svätí, je práve výsledok stáleho pôsobenia Ducha Svätého. Práve od Neho všetka svätosť pochádza. Duch Svätý nám dáva i milosť pomáhajúcu, totiž takú milosť, ktorá nám pomáha konať dobré skutky. Dvojitým spôsobom v nás Duch Svätý pôsobí, totiž buď vnútorným osvieteným, alebo rôznymi vonkajšími popudmi. Za cisára Juliána Odpadlíka bolo náboženstvo kresťanské a sväté obrady od hercov v divadlách napodobňované a zosmiešňované. Herec Perfyrius sa dal na posmech v divadle pokrstiť. Ale v tom Duch Boží ho skutočne prenikol svetlom svojich milostí, takže z posmievača sa stal vyznávač – začal verejne vyznávať, že je kresťanom, a za toto vyznanie svojej viery bol sťatý.
Podobným spôsobom pôsobí Svätý Duch častokrát až doteraz. Povzbudzuje k dobrému a varuje pre hriechmi. Hovorí rečou tajomnou, ktorej ale srdce vnímavé dobre rozumie. „Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“(Zjv 2, 7)
Jemným a citlivým dušiam spravidla takéto vnútorné vnuknutia stačia. U duší menej citlivých býva potreba reči hlasnejšej. A tu používa Duch Kristov rôznych vonkajších popudov, aby k srdcu prehovoril, používa ústa kazateľov a spovedníkov, rodičov, ľudí cnostných, dobrých kníh, príkladov, áno, niekedy vecami úplne nepatrnými pôsobí veci veľmi veľké.
Boží Duch nám udeľuje nielen milosť posväcujúcu a pomáhajúcu, ale i svoje dary. Darov je sedem. Je to dar múdrosti, rozumu, rady, sily, umenia, pobožnosti a bázne Božej. Sedem darov je sedem oživujúcich chlebov na púšti tohto života. Majú nás posilniť, preniknúť a zlepšiť. Pôsobia tým jasnejšie, čím ochotnejšie ich prijímame.
Dary tieto dostávame zvlášť pri sviatosti birmovania. Pretože je Duch Svätý pravý Boh, máme Ho tiež náležite ctiť. Cirkev naša napr. ustanovila k tomu slávnosť Turíc, slávnosť zoslania Ducha Svätého. Ale je možné Tretiu osobu Najsvätejšej Trojice uctievať napr. i deväťdňovou pobožnosťou pred Turícami, alebo rôznymi inými modlitbami a to i každý deň.
Zvláštnu radosť Svätému Duchu urobíš a najlepšie Ho poctíš, ak si uchováš srdce svoje čisté od všetkých ťažkých hriechov, najmä od hriechu nečistoty. Tieto hriechy totiž poškvrňujú nielen dušu, ale i telo, o ktorom hovorí Sväté Písmo, že je chrámom Božieho Ducha. „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“(1 Kor 3, 16). Aká to dôstojnosť! Váž si tejto milosti.
Duch Kristov je i našim učiteľom. Osvecuje náš rozum, aby sme sväté pravdy správne chápali, a pripomína nám, na čo by sme ľahko zabudli. Pán Ježiš o Ňom hovorí: „Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“(Jn 14, 26). Aká radosť, že máme takéto stáleho učiteľa a pomocníka...
Svätý Duch je pôvodcom i najdokonalejšej knihy sveta – Písma svätého. Povzbudil svätých mužov, aby písali slovo Božie a bdel nad nimi, aby nenapísali nič nepravého. Písmo sväté už len z úcty k jeho pôvodcovi si máme nesmierne vážiť, máme si ho obstarať a usilovne ho čítať.
Mnohí dnes opúšťajú cestu pravej Božej múdrosti a idú cestami nepravými a klamnými. Neriadia sa cestami Ducha. Keby sme sa ich spýtali, odpovedali by nám asi tak, ako kedysi Efezania sv. Pavlovi: "Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý."(Sk 19, 2). Ženú sa za inými vecami a nemajú čas počúvať hlas Boží. Preto ich srdcia Duch Svätý nezohrieva svojou láskou – sú mrazivé s chladné, bez svetla a tepla... Pokiaľ chce ľudstvo nájsť pokoj a šťastie, musí sa vrátiť na cesty pravé, na cestu múdrosti božskej. Bez Božieho svetla a tepla predsa trvalo žiť nemôže.
Tým, kto zapaľuje ohňom Božej lásky – agapé – je Duch Svätý. Tento oheň Ducha prišiel Ježiš hodiť na zem (porov. Lk 12, 49), a chce, aby horel v srdciach veriacich a každý kresťan má po ňom túžiť a nechať sa ním zapáliť. Prečo? Aby bol schopný milovať Boha i blížneho a verne Mu slúžiť.
Ducha Svätého máme urobiť i svojim radcom. K Nemu sa máme obracať o radu. Ak sme v pochybnostiach, nevieme si poradiť, prosme Ho o pomoc. Kto si žiada Jeho radu, nepochybí, kto sa s Ním neradí, je na scestí. Písmo svedčí: „Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi.“(Rim 8, 14).
Hlavne Ho pros o radu a pomoc pred každým väčším rozhodnutým, pred prácou a kresťanskí žiaci a študenti Ho môžu vzývať pred vyučovaním napr. takto: „Príď, Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich a zapáš v nich oheň svojej lásky! Ó Bože, ktorý si srdcia veriacich Duchom Svätým osvietil a poučil, daruj nám milosť, aby sme v tomto Duchu pravdivo zmýšľali a z jeho útechy vždy sa radovali. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.“
Božieho Ducha vzýva zbožný učeník idúci do školy, modliť sa k Nemu má o osvietenie kazateľ pred kázňou, a kajúcnik Ho prosí pred spoveďou: „Príď, Duchu Svätý, osvieť mi rozum, aby som svoje hriechy poznal, pohni mojou voľou, aby som ich zo srdca oľutoval, úprimne sa vyspovedal, zadosťučinil za ne a opravdivo sa polepšil.“ (Pozn. prekl. : platné sú pre katolíka v súčasnosti len tie sviatosti, ktoré vysluhuje pravoverný duchovný, nie heretik, či apostata, ktorý je v jednote s falošným, apostatickým pápežom Františkom).
Vzývaj Ho i v pokušeniach! Obráť sa k Nemu v úzkostiach a zármutku! Kristus Ho nazval významne Utešiteľom. Vedel, že v tomto slzavom údolí budeme Jeho útechu veľmi potrebovať. Dokáže nás z najväčšej skľúčenosti vyviesť a naplniť naše srdce blaživou radosťou. Preto je dnes na svete toľko rozorvanosti a zúfalstva, pretože svet nedokáže nájsť správneho Utešiteľa... Niet pre neho viery a preto niet ani nádeje...
(Spracované i doplnené z knihy Třetí nedělní a svéteční čítanka od K. Balíka z roku 1929)
Súvisiaci článok:
