Prenasledovaní kresťania v staroveku (XXXVI.)
Sv. Timotej, biskup a mučeník
(Po novom sa spomienka sv. Timoteja slávi spolu so sv. biskupom Títom 26. januára)
Timotheus (= bázeň Božia) bol už kresťanom a bol pre svoju zbožnosť vo veľkej vážnosti, keď sv. apoštol Pavol prišiel do Lystry v Malej Ázii. Pavol ho prijal za sprievodcu na svojich apoštolských cestách. Timotheus mu bol verný a oddaný ako zdarný syn milému svojmu otcovi, a veriaci ho ctili ako anjela z nebies. Sv. Pavol ho posvätil na biskupa v Efeze. Napísal mu dva listy, obsiahnuté v Novom zákone, plné spasiteľných ponaučení jemu a všetkým biskupom a duchovným, svedčiace zároveň o jeho veľkej láske k svojmu žiakovi.
Po smrti sv. Pavla hlásal ešte skoro 30 rokov sv. evanjelium. Preto, že obyvateľov odhováral od nezmyselného zbožňovania bohyne Diany, vyvliekli ho z mesta a kameňovali. Veriaci ho následne zobrali na blízku horu, keď vypustil svoju svätú dušu dňa 24. januára r. 97. Keď prenášali jeho ostatky (r. 356) do Carihradu, tak počas cesty sa stali mnohé zázraky.
Poučenie
Sv. Timotheus nedal sa zastrašiť ani smrťou, aby veriacich nepoučoval. Kiež rodičia a učitelia podľa svojej povinnosti podriadených napomínajú! Samozrejme ale mierne, láskavo, pokojne a opatrne! Keď by slová hneď mnoho nepomohli, budú prospešné snáď neskôr.
Modlitba
Všemohúci Bože, vzhliadni milostivo na naše slabosti. Keď nás ťarcha našich hriechov skľučuje, nech nás ochráni mocný príhovor blahoslaveného Timothea, Tvojho mučeníka a biskupa. Amen.
sv. Polychron, biskup, mučeník
(spomienka je 17. februára)
Keď cisár Décius zvíťazil nad Peržanmi, dobyl mnoho miest a zavraždil veľké množstvo kresťanov. V meste Babylone bol vtedy biskupom sv. Polychronius. Cisár ho dal spolu s kňazmi Parmeniom, Elymatom, Chryzotelom a s diakonmi Lukášom a Muciom zajať a kázal, aby obetovali modlám. Sv. biskup však zmužilo hovoril: „My obetujeme sami seba Pánovi Ježišovi Kristovi. Pred diablami však, pred týmito rukami ľudskými urobenými obrazmi, svoje hlavy neskloníme.“
Vtedy boli všetci uvrhnutí do žalára. Keď Polychrona predviedli pred cisára, neprehovoril slova, preto bol dlho kamením biť do jeho pier, až vypustil svoju dušu, pozdvihnúc pritom svoje oči k nebi, 17. februára r. 251. Ostatní boli jeho príkladom tak posilnení, že všetkým útrapám odhodlane odolali. I keď bol sv. Parmenovi jazyk vyrezaný, predsa hovoril jasným hlasom k svojim priateľom slová útechy a povzbudenia. Napokon boli všetci sťatí. Dňom im zasväteným je 22. apríl.
Poučenie
Sv. Polychron bol tak ukrutne do pier bitý a sv. Parmenovi bol vyrezaný jazyk, pričom len dobré hovorili a Boha velebili. Akého trestu si zasluhujú kresťania, ktorí sa tak hrozne rúhajú a kľajú? Kiež by dobrý kresťan takýchto ľudí primerane napomenul a varoval. Kedykoľvek, duša kresťanská, začuješ kliať, volaj: „Nech je pochválené meno Pánovo, od tohto času až na veky vekov, amen!“
Modlitba
Svätý biskup a mučeník Polychron! Ty si neohrozene vyznal svätú vieru a jediného nespravodlivého slova, hoci si bol týraný, si nevyriekol: pros za nás, aby sme i my vieru statočne vyznávali a jazyk používali len ku chvále Božej a k spáse blížneho. Amen.
Upravené podľa:
V. Auer, Obrázkový život svatých pro školu a dům. Tiskem Karla Aug. Seyfrieda a spol. v Mníchově, 1892.
Podobný článok:
Prenasledovaní kresťania v staroveku (XXXV.)
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/prenasledovani-krestania-v--staroveku--xxxv.-.html
