Stručná katolícka náuka o úcte k Panne Márii – II. časť
(Aktuálne otázky k Mariánskej úcte)
(Mierne novo upravená verzia)
Otázka č. 1.: Prečo sa máme obracať na Matku Božiu? Nestačí modliť sa len k Bohu Otcovi v mene Ježiša Krista?
Odpoveď: Iste, ako Božie deti sa na prvom mieste máme modliť k Nebeskému Otcovi alebo priamo ku Kristovi. (Jn 14,14; 16, 23) Keďže ale máme nielen Otca, ale aj matku, tak je prirodzené, že sa môžeme obrátiť nielen k Otcovi alebo k Božiemu Synovi, ale aj k matke. Tak to funguje aj v normálnom živote. Tu platí: „Cti svojho otca a svoju matku.“(Ex 20, 12) Deti majú radi nie iba Otca, ale aj matku a nejdú so svojimi radosťami a starosťami len za ním, ale rovnako aj za mamou. A tak je to dané aj v kresťanskej viere, a preto to neodporuje Božiemu Zjaveniu. Ďalej. Ako katolíci vyznávame v Kréde: „verím v spoločenstvo svätých.“
Keďže patríme do jednej cirkvi, nie sme oddelení jedni od druhých, lebo tvoríme jedno spoločenstvo a sme spolu navzájom duchovne spojení. Cirkevný spisovateľ Origenes († 253) hovorí: „Ak sa hovorí o svätých, že majú z lásky o tých, ktorí sú ešte vo svete, starostlivosť a ich svojimi príhovormi u Boha podporujú, nie je to nerozumné“. Potom poukazuje na ďalšie slová sv. Pavla, že sme údy jedného tela, ktorého Hlavou je Kristus (1 Kor 12,12) a rozvádza myšlienku, že smrť toto spojenie neruší. Veríme, že tí, ktorí zomreli v Kristovi, sú spasení, majú účasť na Božej prirodzenosti. Boh prebýva vo svojich svätých, veď oni sú pretvorení na jeho obraz. Pavol píše: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ Preto Boží svätí všetko vidia a vedia, čo chcú vidieť, inak by neboli dokonale blažení. Preto vedia, keď ich prosíme o príhovor a môžu a aj chcú sa za nás prihovárať. Keď uctievam svätého, uctievam vlastne Boha v ňom prítomného.
Túto tému zhrňme slovami sv. Petra Kanízia (†1597): „My ctíme svätých jedine ako služobníkov, priateľov a Božie deti, nie ako Boha samého...Keď prosíme svätých a Máriu, dokonca i zbožných ľudí na zemi o ich orodovanie u Boha, nechceme postaviť Vykupiteľa stranou. Nie, my tým neuctievame tvora miesto Tvorcu, ani neberieme Kristovi Jeho službu Prostredníka a Vykupiteľa, lebo o všetko prosíme v mene Kristovom. Činíme niečo, čo je Kristovi milé, keď svoje prosby spolu s príhovormi Márie prednášame Otcovi tým, že Ju vzývame o jej prihovorenie sa. Veríme a vždy vyznávane, že nielen naše modlitby, ale ani prosby Márie nič neplatia a Boh ich nevyslyší, iba jedine skrze Ježiša Krista, nášho Pána, ktorý jediný je Cesta, Pravda a Život, a o ktorom vyznávame, že On jediný je Prameň a Darca všetkých milostí. Ale ako Mu je milé, keď vo svojich potrebách vzývame Máriu, ukazuje na svadbe v Káne, kde tiež učinil svoj prvý zázrak na príhovor svojej Matky.“
Otázka č. 2.: A čo obrazy alebo sochy svätých, Ježiša, či Božej rodičky, môžeme ich ctiť?
Odpoveď: Katolícky kresťan sa klania (latria) jedine Trojjedinému, pravému Bohu: Otcu, Synu a Duchu Svätému. Ak sa modlí k obrazu alebo k sochám svätých, a zvlášť Matky Božej, neklania sa tým hmotným veciam, kvôli tomu, že by ich považoval za bohov, ale ctí si toho, koho zobrazujú! A tu je rozdiel, ako sme na úvod spomenuli, medzi latriou, dúliou a hyperdúliou. Ako kresťania vieme, že Izraelitom v Starom zákone ešte nebolo umožnené poznať celé Božie Zjavenie, ktoré sa definitívne zavŕšilo až v Novom zákone a preto im bolo zakázané zobrazovať si obrazy stvorených vecí, alebo Božiu podobu. Sv. Ján Damašský (†749) hovorí: „Boh, ktorý nemá telo, ani podobu, kedysi vôbec nebol predstavovaný obrazom. Ale teraz, keď sa Boh stal viditeľným v tele a žil s ľuďmi, môžem urobiť obraz Boha primerane tomu, ako sa dal vidieť...“
Teda v Novom zákone sa nám Boh kvôli nám už dal poznať aj telesne – prijal telesnú schránku – ľudskú prirodzenosť z tela Márie panny, aby vykúpil z otroctva diabla a hriechu nielen našu dušu, ale aj telo. Preto kresťanovi môže k živej viere pri modlitbe pomôcť fyzické vyobrazenie Pána Ježiša – či už skrze obraz, alebo sochu. V SZ to bolo zakázané. Ale v Novom to aplikovala aj prvotná Cirkev, ako sme už uviedli napr. na katakombách a pod. Na druhej strane však treba zavrhnúť nezdravú, ba dokonca až poverčivú úctu ku zbožným obrazom, vyplývajúcu z pomýlenej náuky o svätých. Ako varovný príklad spomeňme z dejín cirkvi modlárske prejavy sekty kollyridiánov, ktorí Márii preukazovali božskú úctu. Sv. Epifánius na to reaguje takto: „Mária má byť v úcte. Otcovi, Synovi a Duchu Svätému patrí poklona, Márii sa nikdy neslobodno klaňať.“(Haer. 79,7) Tu však treba rozlišovať medzi poklonou Bohu (latriou) a úctou k Márii - hyperdúliou.
Iste, môže sa stať, že sa niekedy pokloníme pred Bohorodičkou aj pred jej obrazom, alebo sochou. Nerobíme to však preto, aby sme popreli vieru v najsvätejšiu Trojicu, ale preto, aby sme preukázali úctu a lásku najkrajšiemu a najdokonalejšiemu Božiemu tvorovi.
Otázka č. 3: Nie je pohoršením tvrdiť, že ako vzor pri nasledovaní Krista môžem použiť život Panny Márie?
Odpoveď: Apoštol Pavol hovorí: „Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista.“ (1 Kor 11,1). Keď sa kresťan môže inšpirovať pri ceste za Ježišom apoštolom Pavlom, mužom, ktorému sa Kristus osobne zjavil, a ktorý sa stal apoštolom národov, tak o čo skôr by tieto slová mali platiť o Ježišovej Matke? Vieme, že Kristus bol 30 rokov poslušný svojej Matke, ktorá sa oňho starala, vychovávala Ho a živila. Aj ja, ako Božie dieťa, sa mám podľa Kristovho vzoru nechať viesť a vychovávať Božou matkou, aby som Ho viac miloval a verne mu slúžil. Veď kto z ľudí bol poslušnejší Bohu a zachovával Jeho slovo tak, ako práve Jeho svätá Matka? (Lk 2:19, 11:28; Jn 2:5) Písmo Máriu nazýva dosl. „otrokyňou Pána“ – teda tou, ktorá je úplne závislá na Bohu a poslušná jeho vôli. (Lk 1:38; Mt 12:50) Ona najviac z ľudí milovala Boha, ona mala najväčšie skúsenosti s Duchom Svätým, i s duchom prorockým. Ona je našou matkou, ona nás chce naučiť chodiť v Duchu Svätom. Jej život je hodným nasledovania a zvlášť jej cnostný život. Duch Svätý o nej povedal: „Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet.“(Prís 4,7) a sv. Ambróz hovorí, že „život Panny Márie môže byť pre všetkých ľudí vzorom, lebo ona bola pannou telom i srdcom: pokorná, skromná a opatrná v reči, rozumná a rozvážna vo všetkom, čo konala, plná túžby, aby sa zaľúbila viac Bohu, ako ľuďom.“
Otázka č. 4.: Ako chápať Máriine prostredníctvo?
Odpoveď: Hoci je Pán Ježiš Kristus jediným prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi (1 Tim 2,5), pretože sám dokonale zmieril ľudí s Bohom svojou smrťou na kríži, tým nie je vylúčené druhotné prostredníctvo, ktoré je podriadené Kristovmu prostredníctvu. Sv. Tomáš Akvinský hovorí: „Jedine Kristus dokonale spojil ľudí s Bohom. Preto Kristus je jediným dokonalým prostredníkom, nakoľko zmieril ľudstvo s Bohom svojou smrťou...Nič neprekáža tomu, že aj iných môžeme nazvať prostredníkom v istom vzťahu (secundum quid) medzi Bohom a ľuďmi, keď niekto spolupracoval, alebo posluhoval /dispositive vel ministerialiter/.“ Mária už od čias cirkevných otcov je nazývaná ako Prostrednica /mediatrix/. Modlitba, pripisovaná sv. Efrémovi, hovorí: „Po Prostredníkovi prostrednica celého sveta.“ Aj v cirkevných dokumentoch sa dáva Márii názov prostrednica, napr. v bule „Ineffabilis“ pápeža Pia IX. (1854), alebo v ružencovej encyklike „Adiutricem“ a „Fidentem“ pápeža Leva XIII. (1895-1896)
Mária je nazývaná v dvojakom zmysle Prostrednicou všetkých milosti, lebo:
a., Darovala svetu Spasiteľa, prameň všetkých milostí, a tým nám sprostredkovala všetky milosti. /Sent. Certa/ Preto svätý Bernard tvrdí, že Boh „chce, aby sme všetko (teda i všetky milosti) od Neho dostávali skrze Máriu.“
b., Od chvíle Máriinho nanebovstúpenia žiadna milosť nie je udelená bez jej aktuálneho príhovoru. /Sent. Pia et probabilis/
Z povedaného vyplýva toto: Keďže nám Mária darovala prameň milostí - Ježiša, tak je prirodzené, keď očakávame, že spolupracuje aj pri udeľovaní všetkých milostí. Taktiež je logické, že ak sa Mária stala duchovnou matkou všetkých spasených, tak je normálne, ak sa stará aj o nadprirodzený život svojich detí skrze svoj stály materinský príhovor.
Záver: Z uvedených faktov a argumentov sme obhájili, že pravá katolícka Mariánska úcta je biblická, apoštolská a k spáse ľudskej duše je pre kresťanov prospešná! V čom spočíva najväčší význam úcty k Bohorodičke? V tom, že keď nám Boh skrze Máriu daroval pôvodcu a zavŕšiteľa našej viery, Ježiša Krista, tak aby nám ona pomohla dosiahnuť cieľ nášho kresťanského života – spásu duše, teda večnú blaženosť v nebi. Pokiaľ by nebolo Nepoškvrnenej, na ktorej sa Boží plán spásy s človekom dokonale naplnil, tak by nebol Boh vo svojom diele úspešný.
Tak, ako pred 2000 rokmi boli tými dvomi podmienkami ku vteleniu Božieho slova – Ježiša, Mária a Duch Svätý, tak je tomu aj dnes. Teda ak i ty, milý čitateľ, chceš prijať biblický odkaz z Kristovho kríža, tak sa postav v duchu pod kríž ako apoštol Ján a prijmi Pannu Máriu, ako on, za svoju matku a nové srdce. Je to Božia vôľa. Ona ti pomôže ísť správnou cestou podľa evanjelia. Otázka: Prijímaš Ježišovu matku tak, ako ju prijal učeník Ján, do „svojho najvlastnejšieho?“
Odpoveď: Áno, prijímam. Amen.
Zdroje:
Kanisius, P. Maria – Nedostižná Panna a svatá Bohorodička, díl II. Olomouc: Matice Cyrilometodějská s. r. o., 1998.
Petri H., Beinert W., Učení o Marii. Olomouc: Matice Cyrilometodějská s. r. o., 1996.
Mrowinski, X. W., Měsíc Máj – 31 Promluv k úcte Panny Márie s příklady. Praha: Cyrillo – Methodějské knihkupectví Gustav Francl, 1930.
Postřihač, A. Vývoj Mariologie do roku 400. Sedm slov Panny Marie. Hradec Králove: Tiskové Družstvo. 1925
Klíma, J. O neporušeném panenství Marie, matky Boží, a o tak zvaných bratřích Páně. Brno: Papežské knihtiskárny benediktínu rajhradských. 1889.
Frankovský, A. Náuka o Matke Vykupiteľa, 1996.
Pozri tiež:
(http://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/vyklad-k-modlitbe-zdravas-maria.html)