O Božej pravde vzkriesenia Božieho Syna a Spasiteľa Ježiša Krista
„Ak náš Pán často hovoril s veľkou istotou a detailne, že potom, ako vstúpi do Jeruzalema, bude usmrtený, ale na tretí deň vstane z mŕtvych, a táto predpoveď sa naplnila, vždy som predpokladal, že všetko ostatné, čo povedal náš Pán, musí byť pravdivé.“
(Wilbur M. Smith, TS, 419)
„Ak sa niekto pýta, ako vzkriesenie Krista dokazuje, že je Synom Božím, najprv môžeme odpovedať, že vstal svojou vlastnou mocou. Mal moc položiť svoj život a tiež mal moc ho znovu vziať – Ján 10, 18. Toto neodporuje skutočnostiam... že bol vzkriesený mocou Otcovou, pretože to, čo robí Otec, robí aj Syn; stvorenie a ďalšie vonkajšie prejavy jeho diela sa pripisujú v rovnanej miere Otcovi, Synovi a Duchu Svätému...“
(W. J. Sparrow – Simpson, RCF, 287 – 288)
„...Pretože Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych, mohli ho (apoštoli) nakoniec vyhlásiť za Mesiáša (Sk 2, 32.36). Podobne je to s významom kríža – bolo to vzkriesenie, ktoré umožnilo Ježišovu hanebnú smrť interpretovať výrazmi spasenia. Bez neho by Ježišova smrť znamenala len pokorenie a Božie prekliatie; ale vo svetle vzkriesenia môžeme vidieť, že je to udalosť, prostredníctvom ktorej môžeme dostať odpustenie hriechov. Bez vzkriesenia by neexistovala kresťanská cesta. Aj keby si učeníci na neho spomínali ako na svojho milovaného učiteľa, nemohli by v neho veriť ako v Mesiáša a ešte menej v jeho božstvo.“
(Wiliam Lane Craig)
„Vzkriesenie je preto také prakticky rozhodujúce, lebo završuje našu spásu. Ježiš prišiel, aby nás zachránil pred hriechom a jeho následkami. (Rim 6, 23). Vzkriesenie zreteľne oddeľuje Ježiša od všetkých ostatných náboženských zakladateľov. Kosti Abraháma, Buddhu, Mohameda, Konfucia, Lao – cea a Zarathustru sú stále na zemi. Ježišov hrob je prázdny. Existenčné dôsledky vzkriesenia sú nepopierateľné. Je to konkrétny, skutočný, empirický dôkaz: že život má nádej a význam, láska je silnejšia ako smrť, dobrota a moc sú konečnými spojencami, nie nepriateľmi; Nakoniec víťazí život; Boh sa nás dotkol práve tam, kde sme, a porazil nášho posledného nepriateľa; nie sme vesmírne siroty, ako to vyjadruje moderný názor na svet, a chce, aby sme to prijali. Tieto existenčné následky vzkriesenia môžeme vidieť, keď porovnáme učeníkov pred vzkriesením a po ňom. Predtým utekali a zapreli svojho Majstra, schovávali sa v strachu a zmätku za zamknutými dverami. Potom sa zmenili z ustrašených zajatcov na dôveryhodných svätcov, misionárov meniacich svet, odvážnych martýrov, radosťou naplnených veľvyslancov Krista.“
(P. Kreeft, Ronald K. Tacelli)
„Od prvého dňa, ako jej bol daný Boží život, kresťanská cirkev jednotne vydávala svedectvo o svojej viere vo vzkrieseného Krista. Môžeme to nazvať jednou z veľkých základných dogiem a presvedčení cirkvi, ktorá preniká literatúru Novej zmluvy, a ak by sme ju odstránili zo všetkých častí, kde je zmienka o vzkriesení, zostal by nám zostatok, ktorý by bol nezrozumiteľný. Vzkriesenie vstupuje úplne blízko do života prvotnej cirkvi; táto skutočnosť sa objavuje na ich hroboch a na maľbách, ktoré sa našli v katakombách; svojou hĺbkou sa prejavilo v kresťanských piesňach, stalo sa tou najpodstatnejšou témou v spisoch najväčších apologétov prvých štyroch storočí; o tejto téme sa neustále kázalo v pred nicejskom a po nicejskom období. Bolo zároveň okamžite zaradené do cirkevného kréda; je aj v našom apoštolskom kréde; je v každom veľkom kréde, ktoré bolo neskôr formulované. Všetky dôkazy Novej zmluvy sa snažia ukázať, že ťažiskom dobrej správy alebo evanjelia nebolo: Nasledujte tohto učiteľa a robte najlepšie, čo sa dá, ale: „Ježiš a vzkriesenie“. Nemôžeme to vziať z kresťanstva bez toho, aby sme radikálne nezmenili jeho charakter a nezničili jeho samotnú identitu.“
(Wilbur Smith, TS, 369 – 370)
„Kresťanstvo sa nepozerá na vzkriesenie ako na jeden z mnohých princípov. Bez viery vo vzkriesenie by kresťanstvo vôbec neexistovalo. Kresťanská cirkev by nikdy nebola vznikla; Ježišovo hnutie by pri jeho poprave spľaslo ako veľká bublina. Kresťanstvo stojí a padá na pravde vzkriesenia. Ak sa toto poprie, kresťanstvo je odstránené.“
(Michal Green, MA, 61)
Literatúra:
MCDOWELL, Josh. Nové dôkazy, ktoré vyžadujú rozhodnutie. Bratislava : Creativpress, 2006. 321 – 326 s.
Súvisiace články:
Kristovo zmŕtvychvstanie v patristickej literatúre
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/kristovo-zmrtvychvstanie-v-patristickej-literature.html
Zmŕtvychvstanie Kristovo v teológii sv. Tomáša Akvinského
