O milosti – výber z kázní (XXVIII.)
Neďaleko Kány Galilejskej je hora Premenenia. Z nej je pekná vyhliadka z jednej strany na Stredozemné more, z druhej strany na údolie Jordánske a jazero Genezaretské.
Na túto horu vystúpil raz Kristus s tromi svojimi najmilšími apoštolmi a premenil sa pred nimi. Tvár jeho zaskvela sa ako slnko a rúcho jeho zbelelo ako sneh. Svätý Augustín hovorí: „Ako prebývajúce v Ňom Božstvo telo Jeho preniklo a zvnútra ho premenilo, tak prenikla nebeská sláva táto tiež odev Jeho a ožiarilo Ho.“
Odlesk Boží máme v sebe všetci. Boh stvoril dušu našu k svojmu obrazu. A dáva jej tajomnú silu a udeľuje jej vznešenú krásu. Odieva ju drahocenným šatom ako svoju milú dcéru.Tomu vznešenému a neviditeľnému daru hovoríme milosť.
Bez tejto milosti by sme nemohli ani nič záslužného konať, ani sa Bohu ľúbiť, ani sa do neba dostať. Sv. Irenej hovorí: „Ako suchá zem, ak nebýva dažďom zvlažená, nevydá úrody, rovnako tak my nemôžeme vydávať ovocie k životu večnému, pokiaľ nebývame dažďom milosti Božej zvlažovaní.“ A sv. Chryzostom tvrdí: „Ako zem potrebuje slnko, ktoré ju osvetľuje, tak naša duša potrebuje milosť Božiu.“
Je šesť právd základných, šesť základných kameňov, na ktorých budova našej viery spočíva, a jedným z nich je, že je milosť Božia na spásu nevyhnutne potrebná. Preto by sa medzi kresťanmi o milosti mnoho malo hovoriť a rozjímať. Kto chce byť večne blažený, nesmie na milosť zabúdať.
Zaslúžil nám ju Kristus svojou smrťou na kríži. Pre zásluhy Kristove nám ju Boh udeľuje. Udeľuje ju duši. Udeľuje ju bez našich zásluh, dáva nám ju darom. Je to dar zaplatený krvou samého Syna Božieho. Preto sa Kristus vtelil, aby ako človek trpel a zomrel, milosť nám získal, Bohu milými nás zas učinil a bránu do raja otvoril. Ako nemôžeme vidieť dušu, tak nemôžeme vidieť ani dar, ktorý jej Boh udeľuje. Je to dar vnútorný. Ten dar pozdvihuje človeka k vyššej dôstojnosti a činí ho schopným zaslúžiť si nebo. Činí nás Bohu podobnými. K prirodzenosti ľudskej patrí duša a telo. Milosť už prirodzenosť ľudskú prevyšuje, a preto jej hovoríme dar nadprirodzený.
Rozoznávame dvojakú nadprirodzenú milosť: pomáhajúcu a posväcujúcu.
Milosť pomáhajúca nám pomáha konať skutky dobré. Osvecuje náš rozum, aby sme poznali, čo duši prospieva, a posilňuje našu vôľu, aby sme to konali. Záslužné skutky môžeme konať len vtedy, ak sme v úzkom spojení s Bohom. Vetva môže vydať plod, ak je spojená s kmeňom a prijíma z neho životodarnú miazgu, akonáhle však sa od stromu oddelí, uschne a ovocie vydať nemôže. Preto hovoril náš Spasiteľ tak krásne: „Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15, 4-5) Inokedy povedal: „Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ (Jn 6, 44). Tým výborne naznačil pôsobenie milosti Božej. Podobne učili i svätí apoštoli. Svätý Pavol sám o sebe vyznal: „Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna.“(1 Kor, 15, 10).
Sv. Augustín napísal: „Ako oko telesné i keď je úplné zdravé, nemôže bez svetla nič vidieť, tak nemôže človek, i keď je spravodlivý, spravodlivo žiť a v spravodlivosti dlho zotrvať bez milosti.“
Bez milosti nedokážeme nič záslužného myslieť ani hovoriť ani činiť. „Ak niekto tvrdí, že môže človek svojimi skutkami bez milosti byť pred Bohom ospravedlnený, nech je vylúčený,“ prehlásila cirkev slávnostne na sneme Tridentskom.
Boh dáva každému človekovi milosť pomáhajúcu, či je hriešny alebo spravodlivý. Hriešnikovi ju dáva, aby sa polepšil, spravodlivému, aby v spravodlivosti zotrval. Samozrejme, Boh nám ponecháva slobodnú vôľu. Sami sa môžeme pre dobro rozhodnúť alebo nie. Milosť nás nenúti – iba podporuje. Sama naše spasenie nespôsobuje. Našu slobodnú vôľu neruší, a preto môžeme byť za svoje dobré skutky odmenení, za zlé potrestaní.
Nesmieme jej odopierať, ale ju ochotne prijímať a s ňou spolupôsobiť. Boh pomoc ponúka, ale čaká, že sa dobrovoľne rozhodneme ju prijať. „Ten, ktorý nás stvoril bez nás, neospravedlní nás bez nás,“ hovorí sv. Augustín. Prijímaj ponúknutú milosť vždy s ochotou a verne s ňou spolupôsob! Známe je zaiste Kristovo podobenstvo o hospodárovi, ktorý chcejúc odcestovať, zveril svoj majetok služobníkom, jednému päť hrivien, druhému dve a tretiemu jednu. Prvý získal iných päť, druhý iné dve, ale tretí hrivnu zakopal a samotnú ju pánovi, keď sa vrátil, zasa odovzdal. Prvého a druhého pán pochválil, tretieho nazval služobníkom ničomným a odsúdil ho. Že nedôjdu všetci ľudia k spáse, nie je za to vinný Boh ani jeho milosť, ale oni sami, lebo o milosť dostatočne neprosili, po nej netúžili a s ňou nespolupôsobili.
Druhý druh milosti je milosť posväcujúca. Hovoríme jej tak preto, pretože nás posväcuje. Nedáva nám ju Boh len načas, ale natrvalo. Duša, ktorá ju má je šťastná a Pánu Bohu milá. Milosť posväcujúca je rúchom svadobným, ktoré nám zjednáva prístup k nebeskej hostine. Človek neodený rúchom svadobným je kresťan, ktorý milosť posväcujúcu nemá, a preto bude vyvrhnutý. Pretože pri sv. krste sa dieťati odpúšťa hriech dedičný a udeľuje sa jeho duši milosť posväcujúca, kladie sa okolo hlavy biele rúško, ako vonkajší odznak vnútornej milosti – má „obliecť človeka nového podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy“. (Ef 4, 24).
Novo pokrstené dieťa je telesne dieťaťom svojich rodičov, ale duševne je dieťaťom Božím. A zostáva ním tak dlho, pokiaľ sa nedopustí nejakého ťažkého hriechu. Ak opanuje dušu hriech, ustupuje milosť, ak je hriech potlačený, milosť nastupuje. Tak v duši ako na malom bojisku vidíme čiastočku odvekého boja medzi nebom a peklom.
Staraj sa, aby si mal milosť posväcujúcu! Horlivo sa modli, cnostne ži a často prijímaj sväté sviatosti, hlavne sviatosť pokánia a Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu. Neboj sa vo svete ničoho tak, ako straty milosti posväcujúcej. A keby aj si sa už tak nešťastným stal, že si sa hriechu ťažkého dopustil a stratil milosť, nezostávaj v tom poľutovania hodnom stave, ale vyhľadaj kňaza, vyznaj sa mu z hriechov, ľutuj ich úprimne, pros o rozhrešenie, a duša tvoja znova bude odetá krásnym šatom milosti.* Keď sa umyjeme, prezlečieme si čisté veci a slušný šat, a zmocní sa nás príjemný pocit. Podobnú príjemnú chvíľu poskytuje duši i posväcujúca milosť.
Neboj sa ničoho tak, ako straty milosti posväcujúcej. Na vojne je najväčším trestom „degradácia“, totiž odobratie vyššej hodnosti. I my sa máme duševnej „degradácie“ vyvarovať. Každé ťažké previnenie proti Bohu nám ju spôsobuje. Preto sa máme hriechu úzkostlivo chrániť, utekať pred všetkým, čo by nás mohlo k hriechu zviesť.
Už z lásky k sebe máme v milosti zostávať, lebo dobré skutky sú nám len vtedy počítané k zásluhe, ak ich konáme v stave posväcujúcej milosti. Iba vtedy naozaj žijeme, ak naša duša žije životom nadprirodzeným. Preto plným právom jeden muž, ktorý si bol vedomý, že iba tri roky žil v milosti, dal si na svoj hrob nápis: „Tu odpočíva muž, ktorý zomrel starý 90 rokov, žil však len 3 roky.“
Milosť Božiu i z toho dôvodu máme si uchovať, pretože nevieme, kedy zomrieme, ale vieme, keby nás smrť zastihla v stave nemilosti, že by sme boli večne nešťastní. Skonať v milosti je šťastie, umrieť bez nej nešťastie najväčšie. „Život je púťou k spoločnému miestu milosti,“ hovorí sv. Bazil.
Pretože sme v tomto i v budúcom živote závislí na Bohu, nesmieme sa oddávať pýche. Máme stále svoju nedostatočnosť na mysli mať a byť ducha pokorného. Pokiaľ sme niečo dobrého vykonali, nechváľme sa tým. O milosť každodenne prosme a za ňu ďakujme.
(*pozn. prekl.: Katolík má v súčasnosti, vzhľadom na všeobecnú apostáziu (odpadnutie od viery) Vatikánu, prijímať sv. sviatosti len od pravoverných duchovných. Pokiaľ nemá túto možnosť, nech sa modlí doma a prosí Boha o jeho milosti tam, kde je, prípadne sleduje sv. omše na internet. str. Monastýr Přesvaté Bohorodičky - https://theotokos-cz.org/).
(Upravené z knihy od K. Balíka Třerí nedělní a sváteční čítanka z r. 1928)
Podobné články:
O vďačnosti - výber z kázni (XXVII.)
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/o-vdacnosti----vyber-z-kazni--xxvii.-.html
O milosti Božej podľa katechizmov
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/o-milosti-bozej-podla-katechizmov.html